Umelci

Vo svojej tvorbe sa venuje zobrazovaniu krajiny. Svoju lásku k prírode sa snaží aj mimo umenia ďalej posúvať ľuďom. Skrz značku Fleurust – horské tričká motivuje ľudí, aby pomocou nich spoznávali slovenské hory. V Kvetúlku zas zachraňuje nechcené a zanedbané rastliny, ktoré ošetruje a hľadá im nový domov. Zároveň edukuje ľudí, ako sa o rastliny starať. Monika Orémusová v rozhovore porozpráva o svojej maliarskej tvorbe, ako sa dostala spolu s kamarátkou k dizajnu tričiek, ale aj ako založila Kvetúlok – prvý útulok pre izbové rastliny na Slovensku.

Od detstva ju bavilo najmä písanie. Rozhodla sa však pre štúdium umenia. Po dlhom hľadaní seba samej našla možnosť, ako umenie a písanie skĺbiť dohromady. Pri hľadaní podstaty bytia a vracaniu sa k podstate života v pobytoch prírode veľakrát stratila pojem o čase, ktorý zachytila vo svojej tvorbe aj vizuálne. Ako? To sa dozviete v rozhovore s Kristínou Mičovou.

Vo svojej tvorbe znázorňuje prevažne hory. Analyzuje ich, zamýšľa sa nad dokončenosťou obrazu. Neraz kvôli ich vernému zobrazeniu prekonáva rôzne prekážky. Aké? To prezradí v rozhovore Ľubica Jediná.

Pôvodne vyštudovala stredoškolský odbor tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov. Od neho sa odklonila, lebo ju začala fascinovať maľba. Počas štúdia na vysokej škole pri maľbe v prírode ju zaujali najmä detaily, ktoré sa rozhodla viac preskúmať. Dušana Vrbovská v rozhovore predstaví svoju tvorbu, porozpráva o svojich začiatkoch a vzťahu k prírode.

Cesta k výtvarnému umeniu v jeho prípade nebola priamočiara. Vďaka jeho rozhodnutiam, usilovnosti a snahe sa z neho stal veľmi činný umelec. Portfólio Petra Decheťa je bohaté, nielen množstvom prác, ale aj obsahovo a technicky. Viac o jeho tvorbe, ale aj to, ako sa dostal k umeniu, prezradí Peter Decheť v rozhovore.

V poslednej chvíli sa rozhodla z myšlienky študovať právo presedlať na štúdium maľby. Jej záujem o humanitné vedy sa pretavil do maľby, kde zachytáva človeka a všetko, čo ho ovplyvňuje a formuje. Magdaléna Masárová v rozhovore porozpráva o svojej tvorbe, ale aj o folklóre, ktorý sa zamieňa s folklorizmom.

V detstve ho zaujalo kováčske remeslo, ktoré sa rozhodol študovať na strednej škole. Tam ho očarilo figurálne sochárstvo, ktoré vyústilo do štúdia na vysokej škole. V rozhovore Jakub Cmarko porozpráva o tom, ako sa dostal od klasickej sochy k práci so samotným materiálom v priestore, a prečo upustil od figurálnej sochy.

Od klasických maliarskych a kresebných disciplín prešla k netradičným maliarskym materiálom a priestorovej tvorbe. Na vysokej škole si totižto uvedomila, že pri „klasickej“ tvorbe vzniká veľa odpadu a zároveň samotné diela zaberajú dostatok miesta. Prečítajte si rozhovor s Martinou Kukurovou, kde nielen predstaví svoju tvorbu, ale dozviete sa aj ako vznikajú jej diela, a ako prepája Zero Waste životný štýl so svojou tvorbou.

K sochárstvu mal už od detstva blízko. Už počas štúdia rád experimentoval používaním nových materiálov, ako napr. rašelina. Improvizácia pri procese tvorby mu nie je ani dnes cudzia. V rozhovore s Jánom Zelinkom si prečítate nielen aké materiály používa, ale aj…

Roky štúdia iného zamerania jej priniesli odvahu študovať umenie. Počas štúdia ju zaujali vzťahy v prírode, ako aj tie medzi ľuďmi. Najmä tie medziľudské, ako i komunikáciu skúma prostredníctvom fotografie, objektu a maľby. Lucia Veselá v rozhovore prezradí…