Ako každé dieťa, aj on si rád kreslil. Táto záľuba ho neopustila a počas strednej školy sa rozhodol, že bude študovať umenie. Hoci sa k nemu nedostal hneď, po čase si k nemu cestu našiel a v súčasnosti študuje maľbu. V rozhovore slovenský umelec a maliar Adam Baník porozpráva o svojich začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, povie o svojich inšpiráciách, vzoroch, záľubách, ale aj o tom, ako vníma dianie v slovenskej kultúre. Na záver prezradí svoje plány do budúcnosti.
Vaša cesta k výtvarnému umeniu nebola priamočiara. Pôvodne ste absolvovali bakalárske štúdium v medziodbore História-britské a americké štúdiá. Ako ste sa teda dostali k umeniu? Mali ste už talent od detstva?
To, že chcem študovať a tvoriť umenie, som sa rozhodol na strednej škole. Dovtedy som sa maľovaniu a čiastočne aj iným médiám venoval počas ZUŠ a doma. Keďže ma však dvakrát neprijali na VŠVU v Bratislave, nastúpil som zatiaľ na Univerzitu P. J. Šafárika, čo bolo pri spätnom pohľade veľmi náhodné rozhodnutie. Toto rozhodnutie, ale neľutujem, ani to, že som štúdium v Košiciach dokončil. Až potom som nastúpil na Akadémiu umení v Banskej Bystrici.
Čo sa týka detstva, nemyslím si, že je to o talente. Tak, ako to spomínal v predošlom rozhovore Jakub Mlynarčík, každé dieťa si kreslí, a niektoré, ako napríklad ja, v tom ďalej pokračujú. Potom, podobne ako je to vo všetkom, v tom človek rastie.
Aktuálne študujete maľbu už v magisterskom stupni na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Prečo práve maľba? Čím Vás zaujala?
Úprimne, neviem jednoznačne na túto otázku odpovedať. Vždy som k maľbe prirodzene inklinoval a stále silne inklinujem. Na ZUŠ, som si vyskúšal aj iné média, ako napr. jednoduchšie grafické techniky – linoryt a suchá ihla, batikovanie, či modeláciu z hliny. V posledných rokoch počas štúdia na akadémii a študijných pobytov som viac objavoval grafiku (napr. litografia), kresbu a sochu. Každé médium vie niečo ponúknuť. Maľbu však pri mojom procese vnímam kreatívnejšie, ako napríklad prácu s maticou alebo kameňom. Pri procese maľby totiž neustále niečo hľadám, a to aj v prípade, keď mám dopredu nejakú víziu v hlave. Pri grafike či soche mám pocit, že je toho priestoru hľadania menej, čo je však možno podmienené mojou malou praxou v týchto médiách.
Počas štúdia ste absolvovali niekoľko študijných pobytov v zahraničí – v Poľsku a v Nemecku. Môžete o nich porozprávať, prípadne ich porovnať? Ovplyvnili Vás nejako v tvorbe alebo v živote?
Túto otázku by som mohol rozoberať veľmi dlho. V krátkosti, áno, ovplyvnili ma. Každá z akadémií, na ktorej som bol, alebo na ktoré sa ešte chystám, mi niečo dala. Sú to nové podmienky, priestor, ľudia, myslenie, mentalita a celkové fungovanie. To všetko na človeka vplýva a zmena je nevyhnutná. Čo ma ovplyvnilo najviac boli jednoznačne ľudia, rozhovory o mojej tvorbe a celkovo o umení s profesormi, ale aj mnohými študentmi. Príležitosť a správne otázky určite nechýbali. Bolo teda iba na mne vyťažiť z toho maximum.
Čo by sa dalo merateľne porovnať, kde jednoznačne Nemecko prekonalo Poľsko a Slovensko, je technické vybavenie školy – množstvo dielní, prístrojov a pedagogického vedenia v týchto dielňach. Investícia do umenia je v Nemecku citeľná. Okrem toho je výhodou Karlsruhe (Nemecka) aj poloha. To znamená, že mnoho umelcov, o ktorých som predtým len čítal, som konečne videl naživo, resp. ich diela. Veľkým rozdielom v rámci akadémie je takisto systém fungovania – v Poľsku a ešte viac v Nemecku je cítiť väčšiu autonómiu jednotlivých ateliérov, ktoré v Nemecku nemajú striktné zameranie na konkrétne médium.
Ako by ste charakterizovali Vašu tvorbu?
Moja tvorba, …sa stále vyvíja. Hľadám sa, hľadám formu, motívy, témy, ich zmysel a dôležitosť. Je to neustály proces, teda tak to aspoň vnímam ja. Samotný prístup k tvorbe sa u mňa mení, čo zatiaľ považujem za pozitívne. Asi najviac stály aspekt mojej tvorby je práve závesný obraz. Myslím si, no tiež to aj cítim, že v maľbe je toho pre mňa na objavovanie ešte veľmi veľa. Preto nemám silnú potrebu zachádzať niekde inde. Vidím však od začiatku školy veľký posun. Mám pocit, že som na správnej ceste a to je pre mňa dôležité.
Vaša tvorba je rozložená do rôznych sérií. Tvoríte plánovito, alebo skôr impulzívne a až potom následne diela zaraďujete do cyklov?
Miestami určite tvorím aj impulzívne, ale vždy je ten impulz skrz nejaký kontext, nad ktorým rozmýšľam dlhší čas. Teda výsledok je súčasťou cyklu prác. Doposiaľ som sa venoval jednotlivým sériám maximálne rok, no poväčšine to bol jeden semester, čo momentálne plánujem zmeniť. Počas magisterského štúdia sa chcem venovať jednému súboru prác, s ktorým skončím, keď to bude dávať zmysel. Nechcem sa časovo limitovať.
Pri sériách ostaneme, ale pôjdeme si ich jednotlivo rozobrať. Séria Sulamit a ženích bola aj Vašou bakalárskou prácou. Môžete o nej povedať viac?
Séria vychádza z starozákonného textu Pieseň piesní, ktorý by sme mohli považovať za netradičnú kanonizáciu v rámci Biblie. Vieme ju totižto vnímať veľmi eroticky. Zároveň však ukrýva hlbšie posolstvo a hodnotu. Práve táto dualita a silne symbolický jazyk boli pre mňa pri tejto sérii zaujímavé. Na jednej strane ako aj báseň, tak aj moje obrazy prvotne zobrazujú silnú sexuálnu túžbu jedného človeka po druhom. Na druhej strane, zas hlbšie splynutie dvoch duší, či už muža a ženy, alebo človeka a Boha. Kľúčom k vnímaniu druhého hlbšieho významu sú symboly, ktorých je v Piesni piesní plno. Tie okrem toho, že kladú pieseň do istého kontextu, veľmi kvetnato a intenzívne opisujú túžbu po láske a blízkosti.
Z cyklu The wings sa jedna maľba dostala aj do finále Maľba roka 2025. O čom tento cyklus pojednával?
Nad touto sériou som pracoval počas študijného pobytu v Nemecku. Cítil som tam veľkú voľnosť. To sa prejavilo nielen vo viacerých prístupoch k maľbe, ale taktiež pri práci s viacerými médiami. Skúsil som totiž zobrazenie i skrz kameň, z grafických techník skrze litografiu. Čo sa týka témy, zaujala ma istá báseň od ukrajinskej autorky Liny Kostenko, ktorej myšlienku som zdieľal. Motív krídel, ktorý využila aj Lina, je symbolom naplnenia, voľnosti, obety a zároveň je oslavou človeka a jeho kreativity. Séria je tak pre mňa atestáciou toho, že život má zmysel. Je dôležité, aby zmysel života človek našiel cez nejakú „cestu“ a získal tak svoje krídla. V diele, ktoré sa dostalo do finále, je tou cestou práca.
Pri tvorbe diel sa inšpirujete prevažne literatúrou. Vyberáte si zámerne diela, z ktorých neskôr čerpáte v tvorbe, alebo je to náhoda? Akú literatúru preferujete?
Literatúra nie je to nutnosť, či podmienka. Avšak čiastočne sa riadim domnienkou, že mnohé myšlienky, ktoré už niekto nejakou formou niekedy vyjadril, a s ktorými sa stotožňujem, netreba formulovať sám, stačí ich nájsť. Aj tak ich pravdepodobne daná osoba vyjadrila lepšie ako je moja momentálna kapacita.
Bakalárska práca bola samozrejme výsledkom úmyselného výberu. No inak nie je výber cielený. Skôr sa moja tvorba odvíja od toho, čo nájdem a teda aj čo čítam.
Povedal by som, že najbližšie mám k biografiám, odbornej a náučnej literatúre, náboženskej literatúre a do budúcna by som sa chcel viac venovať tiež čítaniu poézie.
Avšak vo Vašom portfóliu sa nachádzajú taktiež diela, ktoré nečerpajú z literatúry. Napríklad séria Unused (wasted) potential. O čom je?
Je to moja prvá väčšia séria, začínajúca ako prepis skutočnosti (maliarskych líšt a podrámov), ktorá sa neskôr rozrástla do tichého konštatovania našej každodennej reality. Reality, kde čas ide dopredu a mnoho ľudských príbehov či situácií zostáva nezrealizovanými, zabudnutými, alebo už viac nemožnými. Podrámy a lišty sú zmaterializované myšlienky, zmysel, realita, ktoré svoj priestor zatiaľ nedostali, alebo už nikdy nedostanú. Je to tak trošku smutná realita, no na druhej strane taktiež nabádanie do budúcna, nabádanie na zmenu a zmobilizovanie sa. Rovnako akumulovanie líšt vnímam symbolicky, v rovine umelca a jeho tvorby, neúspechov, strachov a nezrealizovaných pokusov, ale aj odvahy a nádeje.
Na začiatku Vášho štúdia ste znázorňovali viac-menej bežné témy zo života. Môžete o týchto dielach povedať viac?
Niežeby som teraz všetkému čo sa týka tvorby a celkovo umenia rozumel, ale vtedy som nerozumel skoro ničomu. Preto pre mňa tieto práce teraz nemajú veľkú hodnotu. Viaceré z nich, ak nie všetky, som už premaľoval. Sú síce súčasťou mojej cesty, no úprimne, s radosťou by som na ne zabudol. Tu by som to aj ukončil.
Vo Vašej tvorbe sa vyskytujú rôzne symboly a atribúty. Môžete ich vysvetliť, aby pomohli divákom lepšie čítať Vaše diela?
Myslím si, že pre diváka je zaujímavejšie, keď si obraz snaží vyložiť sám. Nakoniec, divák sa stavia pred obraz so svojou skúsenosťou a predispozíciami, ktoré ovplyvňujú jeho vnímanie konkrétnych motívov, obrazov a asociácií s nimi spojených. V podstate ale atribúty a symboly čiastočne vysvetľujem pri každej zo sérií. Najsilnejšie sú však prítomné v mojej bakalárskej práci, kde som si na ich vykladanie vypožičal knihu Křesťanské symboly od Jaroslava Studeného. Napríklad granátové jablko symbolizuje plodnosť, množstvo či kresťanské spoločenstvo. Ďalej vence z ľalii alebo fíg symbolizujú manželstvo, čistotu alebo telesnú zrelosť.
Koho však diela zaujmú, sám možno preskúma ich možné významy a doplní ich možné interpretácie.
V každom cykle diel je do istej miery iný rukopis – niekde viac abstraktný či expresívny, inde viac realistický. Taktiež meníte i farebnú paletu. Prečo?
Je to asi tým, že sa menili témy, s ktorými som pracoval. Prirodzene ma to ťahalo iným smerom. Mám však vo vnútri dilemu, ktorou cestou sa vydať. Či sa držať iluzívnosti a čerpať zo skutočnosti, alebo sa vydať smerom imaginácie a štylizovania. Je to asi dilema na dlhšie. Momentálne to tak trochu spájam. Čo sa týka koloritu, ten sa vyvíja nejako svojvoľne. Samozrejme na to vplýva aj téma, ale často sa riadim tým, ktoré farby obľubujem. Postupne k ním pridávam nové farby. Momentálne rád pracujem s anglickou červenou a rôznymi odtieňmi modrej.
Čo Vás najviac baví na maľbe, alebo všeobecne pri tvorivom procese vôbec?
Asi ten pocit hľadania tvarov, textúr a celkovo formy. Dá sa to, i keď pracujem s fotografickou recenziou, aj keď pracujem z hlavy. Málokedy mám presnú víziu, ako by malo vyzerať konečné dielo. Je to na jednej strane strašidelné, no na druhej vzrušujúce. Ten proces hľadania je to, čo si najviac užívam. Bez toho by to išlo ťažko. Samozrejme je pre mňa radosť vidieť výsledný obraz, ktorý ma zaujíma, priťahuje a nenudí. Tvorenie nového je však gro, prečo to robím. Je to paradoxne ten čas, kedy sa najviac trápim a zároveň najviac bavím.
Máte nejaký umelecký vzor, alebo niekoho, kto je pre Vás inšpiráciou?
To sa u mňa, asi ako u každého, časom mení. Keď som bol na strednej škole, obdivoval som Moneta. Stále ho mám rád, ale určite by som ho nenazval svojím vzorom. V súčasnosti ma inšpiruje mnoho umelcov. Patria tam svetoznámi umelci, ako napr. Jasper Johns, Caravaggio, či Mark Bradford. Tiež k nim môžem zaradiť mojich spolužiakov, napr. Nikolas Žilovec, Anastásiia Kovalova, či mojich pedagógov, ako napr. Rastislav Podoba, Jana Farmanová alebo Magnus Plessen. Každý z týchto umelcov, ako i tých, čo som nespomenul, ale ktorí ma inšpirujú, ponúka originálny a pre mňa veľmi zaujímavý pohľad na maľbu a jej možnosti, a na témy, ktorým sa venujú. Momentálne ma veľmi zaujíma umelec Joshua Hagler, vďaka ktorému si kladiem základné otázky vyplývajúce z tvorby, ale aj života. Okrem toho má pre mňa veľmi lákavý vizuálny jazyk.
Čomu sa venujete vo voľnom čase? Aké sú Vaše záľuby?
Rád pozerám filmy, seriály. V poslednom čase taktiež počúvam podcasty a debaty na YouTube alebo iných platformách. Okrem toho mám veľmi rád šport. Rád si ho aj pozriem, no preferujem samotnú hru. Najradšej mám kvôli svojej minulosti hokej, ktorý som hrával na profesionálnej úrovni okolo 10 rokov. Tiež si rád zahrám florbal, a určite nepohrdnem ani stolným tenisom, volejbalom, či futbalom. Baví ma i varenie, no momentálne je to viac z nutnosti ako z chcenia. Keď sa občas ocitnem doma v Košiciach, zahrám si aj počítačové hry (prevažne counter-strike), kde sledujem takisto top scénu. Spomenul by som ešte šach, ktorému sa venujem už dlhší čas, no často s dlhými prestávkami.
Ako vnímate z Vašej pozície študenta aktuálne dianie v slovenskej kultúre? Čo si myslíte, aké zmeny by sa v nej mali uskutočniť, aby mali umelci v nej stabilné zázemie a ohodnotenie?
To je za mňa veľmi ťažká otázka. Nechcem tu riešiť politiku, pretože ju nesledujem dostatočne. Avšak keby sme išli ľahkou cestou, povedal by som, že zmeniť by sa mala ministerka. Ona je však hlavným problémom pre nás umelcov, nie pre širokú verejnosť. Skôr mám dojem, že na Slovensku ľudí nezaujíma kultúra a umenie. Veľa ľudí sa snaží prežiť alebo ich to skrátka nezaujíma, nevidia v tom dôležitú hodnotu pre ich život. Zväčša to vnímajú ako cudzí svet, ktorému nerozumejú a často ani nechcú porozumieť. Prečo to tak je? Neviem… Možno preto, že im tú hodnotu, ktorú umenie ponúka, neviem/e dostatočne ukázať. Preto mám pocit, že v prvom rade by sme sa mali zmeniť my umelci. Mali by sme úprimne pozvať do „nášho“ sveta náhodného diváka, možno i len krátkym rozhovorom v kaviarni.
Čo sa týka stabilného zázemia, možno by stálo za vyskúšanie vydať sa cestou Írska, ktoré, ak sa nemýlim, na základe trojročného skúšobného testovania bude ponúkať umelcom, ktorý sa budú uchádzať, stály príjem. Z výsledkov vyzerá, že to prospeje štátnemu rozpočtu aj samotným umelcom.
A otázka na záver. Na čom momentálne pracujete a aké plány máte do budúcna?
Momentálne pracujem na novom projekte, ktorému sa chcem venovať počas celého magisterského štúdia. Snažím sa tu ďalej rozvíjať, hľadať svoj maliarsky jazyk a tiež viac rozmýšľam nad procesom tvorby. Mám pocit, že sa nachádzam v bode, kedy prehodnocujem definície a otázky spojené s mojou tvorbou a umením celkovo. S tým sa paralelne mení vizuál. Zatiaľ som len na začiatku, no pre mňa je to už teraz vzrušujúce. Uvidíme (teda aspoň dúfam), čo z toho vzíde.
Čo sa týka nejakých konkrétnych plánov do budúcna, plánujem posledný Erasmus študijný pobyt vo Francúzsku, v menšom meste Besançon. Následne by som chcel dokončiť štúdium v Banskej Bystrici.
Adam Baník (1998, Košice)
je slovenský umelec a maliar.
V rokoch 2018-2021 získal bakalársky titul v medziodbore História–britské a americké štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ďalej v rokoch 2021-2025 absolvoval bakalárske štúdium na Katedre maľby Akadémie umení v Banskej Bystrici, v Otvorenom ateliéri maľby u doc. Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD.. V rokoch 2023-2024 sa zúčastnil študijného pobytu na Akademia Sztuk Pięknych w Warszawie v Poľsku. V rokoch 2024-2026 sa zúčastnil študijného pobytu na Staatliche Akademie der Bildenden Künste Karlsruhe v Nemecku.
Na konte má niekoľko kolektívnych výstav na Slovensku, v Poľsku a v Nemecku.
V roku 2025 bol finalistom súťaže Maľba roka Nadácie VÚB, kde sa umiestnil na 2. mieste.
Tvorbu Adama Baníka možno rozdeliť do sérií. Pre každú tému, ktorú spracováva, sa snaží nájsť vlastný vizuálny jazyk. Pristupuje k ním otvorene a s istou dávkou flexibility. Prevažne sa venuje figurálnej maľbe, ale rieši rôzne témy nielen globálne, ale i osobné. V centre jeho tvorby stojí človek – jeho vnútorná hodnota, snahy aj pády. Skúma podstatu bytia, rozpor medzi svetlom a tienistými stránkami, medzi rastom a pádom. Zaujíma ho dualita, ktorá je prítomná v každom človeku, a jej jadrom je preňho láska – sila, ktorá človeka vedie k transcendencii aj k zraniteľnosti. V maľbe skúma jej možnosti. Hľadá rovnováhu medzi osobným výrazom a univerzálnosťou výpovede. Inšpiráciu čerpá z literatúry, vlastných myšlienok, prírody a z vizuálnych odkazov iných umelcov. Hoci vychádza z reality a fotografických predlôh, výsledná forma si hľadá vlastný vizuálny jazyk, oscilujúci medzi realistickým a imaginatívnym, často s expresívnym nádychom. Tvorí prevažne v médiu maľby, ale nie je mu cudzia ani kresba či grafika.
Adam Baník je v súčasnosti študentom magisterského stupňa na Katedre Voľné výtvarné umenie AU v Banskej Bystrici, v Otvorenom ateliéri maľby u doc. Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD..
