K umeniu sa dostal postupne. Najprv ako dieťa len kreslil, neskôr nastúpil na umeleckú školu. Na vysokej škole prehodnotil svoj prístup, keď sa odklonil od grafiky viac smerom k maľbe. Okrem formálneho prístupu sa pokúšal zmeniť aj prístup osobný, ktorý dokumentoval vo svojich dielach. Reč je o slovenskom umelcovi a maliarovi menom Jakub Mlynarčík, ktorý v rozhovore porozpráva o svojich začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, povie o svojich inšpiráciách, vzoroch, záľubách, ale i o plánoch do budúcna a o tom, aké má možnosti ako čerstvý absolvent vysokoškolského vzdelania v oblasti umenia.
Ako ste sa dostali k výtvarnému umeniu?
V jednoduchosti by dalo povedať, ako každý, prirodzene v detstve kreslením. Keď nahliadnem hlbšie, spomínam si na chvíle, keď sme s bratrancom trávili čas u starých rodičov. Trávili sme čas na koberci a kreslili grafity. Keďže som z dediny, predstavovalo to pre mňa niečo exotické. Niečo k čomu som vzhliadal. Avšak hlbšie som sa začal zaujímať o výtvarné umenie počas strednej školy, keď prišla otázka vysokej školy. Pri vyberaní strednej som sa rozhodol k „bezpečnejšej“ možnosti ísť študovať propagačnú grafiku. Vysoká škola predstavovala cestu, ktorou som sa chcel vybrať už na strednej, avšak som si predtým dostatočne nedôveroval.
V bakalárskom programe na Akadémii umení v Banskej Bystrici ste študovali grafiku aj maľbu. Ktorá z týchto techník Vám bola bližšia a prečo?
Po nástupe na Akadémiu umení v Banskej Bystrici som bol na Katedre grafiky. Myslel som si, že to bude plynulý prechod zo strednej. Bol to však úplne nový systém výučby, ktorý som vtedy nie úplne chápal.
Najviac ma baví na grafike využitie kresby ako výrazového prostriedku. Kresba prírodným uhlíkom, ktorú primárne využívam vo svojej tvorbe, je v surová, ohybná a predsa potrebuje istý druh citlivého prístupu. Prenos kresby do grafických techník som však veľmi nemusel. Takže zmena akreditácie z odboru Grafika na Maľba – Grafika mi umožnila prechod do maliarskeho ateliéru doc. Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD., kde som už nepociťoval potrebu produkovania výhradne grafických diel. Musel zrejme nastať akýsi proces oslobodenia/uvoľnenia, aby som sa ponoril do výskumu maliarskych médií.
Dnes mám najradšej kombináciu maľby a kresby, a prenos kresby do sieťotlače.
Počas tohto štúdia ste sa začali venovať najmä zobrazovaniu ľudského tela a jeho fragmentom. Čím Vás oslovila figúra, že ste sa pre ňu rozhodli?
Oslovuje ma svojou povahou. Pri pohľade na figúru pociťujem potrebu byť empatický, načúvať a snažiť sa jej porozumieť. Mám rád organické tvary a „mäsitosť“(živosť) tela. Pri tvorbe je pre mňa stavebným materiálom, s ktorým ma baví experimentovať. Uvažovanie o kontextoch a nových polohách tela ma napĺňa, pretože sa toto skúmanie fyzicky dotýka môjho bytia.
Môžete povedať niečo o svojej bakalárskej práci Vzor rozdelenia?
Vzor rozdelenia, bol pre mňa experimentom, kde som sa chcel zlepšiť v maľbe a predať kontrolu nad farebnou paletou, ktorú som používal, niekomu inému. Po vizuálnej a formálnej stránke šlo o portréty, kde som zobrazoval pohyb a následné prelínanie anatómie tváre.
Jadrom cyklu Vzor rozdelenia boli rozhovory s vybranými subjektmi. Postavil som sa do úlohy interviewujúceho a pokladal som otázky, pri ktorých ľudia čelili sebareflexii. Pozoroval som, ako sa ich „fasáda“ rozdeľuje a mení pri každej otázke. Na zachytenie emočného stavu subjektov po každej otázke, som vytvoril copingové karty. Tie sa využívajú v psychológii. Pomáhajú človeku zvládať stres, úzkosť, či emočné preťaženie. Mne tieto karty slúžili na jednej strane ako jedinečná farebná paleta, na druhej strane ako kód, ktorý anonymizoval portrétovaných.
Pri tejto sérii som začal experimentovať aj so zošívaním nájdených textílií. Fascinovali ma staré posteľné plachty, ktoré boli tkané a následne zošívané, aby boli vhodné na stlanie. Zároveň posteľ je miesto, kde nachádzame oddych a púšťame všetky obranné mechanizmy.
Tu už naplno morfologicky znázorňujete figúru, kde prepájate jednotlivé časti tela alebo ho viacnásobne znázorňujete v pohybe. V týchto premenách sa snažíte dívať na človeka buď cez jeho pamäť alebo psychologickú premenu jeho osobnosti. Ako ste sa k týmto témam dostali? Ktorú prácu by ste označili ako prvú, ktorú možno zaradiť do tohto tematického celku?
Prvou prácou, ktorú by sme mohli zaradiť do tohto tematického celku, bolo určite dielo Threersona (olej na plátne, 2023), ktorá definovala vizuál série Vzor rozdelenia. Výskum, ktorý je povinnou časťou bakalárskej práce, mi vytvoril priestor skúmať, čo ma naozaj zaujíma. Silno ma fascinuje psychológia človeka, dnes ešte viac i samotná existencia. Je to zrejme moja túžba byť „lepším“ človekom, v zmysle zdravším, viac sebou, plynulejšie fungujúcim. Dostávam sa k týmto témam hlavne vlastným záujmom. Počas školy mi pri nachádzaní vhodnej literatúry veľmi pomohla podpora Ivany Moncoľovej, ktorá bola teoretičkou mojich oboch prác (bakalárskej a diplomovej).
Počas magisterského štúdia ste sa zúčastnili študijného pobytu na Akademia Sztuk Pięknych vo Varšave. Čo Vám dala táto skúsenosť do života? Ovplyvnilo Vás to v tvorbe?
Ako spätne spomínam na túto časť života, hlavnou témou bol priestor. Vo všetkých ohľadoch. Vo Varšave som sa začal prvýkrát zaoberať slobodou. Nové (obrovské) mesto, cudzí jazyk a čas. Bez akejkoľvek zaužívanej štruktúry som pociťoval priestor. Môže to znieť jednoducho, keď však zoberieme do úvahy, ako náš každodenný pohyb ovplyvňujú sociálne konštrukty a inštitúcie, a predstavíme si deň bez nich, je to nový zážitok. Akadémia Sztuk Pięknych mi dala priestor priamo sa zamerať na tvorbu, bez akýchkoľvek odbočiek. Tvoril som v dome, kde som žil. Bola tam obrovská pivnica a garáž, ktorú som využíval hlavne ja. Čiže znovu – priestor. 😀
Vo Varšave ste pracovali aj s pamäťou miesta, kde ste počas študijného pobytu bývali. Môžete o tejto práci povedať viac?
Dom, v ktorom som počas študijného pobytu žil, bol tesne pod pamätným kopcom Varšavského povstania (1944). Tento kopec bol jediné, čo som pri pohľade z okna mojej izby videl. Bol umelo vytvorený z návozov ruín vojnou zničenej Varšavy. Počas prechádzok v tomto parku som nachádzal celé steny domov, nekonečne množstvo tehál. Bolo to počas jesene a zimy, čiže žiadna vegetácia tieto pozostatky neskrývala. Pociťoval som silný dopad na môj energetický systém. Privlastnil som si teda niekoľko tehál a komunikoval som s ich energiou automatickou modeláciou hliny. Vznikol cyklus niekoľkých búst obsahujúcich tieto tehly ako hlavný konštrukčný prvok.
Za zmienku stojí takisto séria diel s názvom Freedom/form. Môžete ju priblížiť?
Séria Freedom/form bola počiatočným štádiom mojej diplomovej práce a zároveň série, na ktorej pracujem v súčasnosti: Slobody. Pracoval som na nej od začiatku magisterského štúdia. Experimentoval som tu najmä s materiálom, zošívaním a dizajnovaním plátien, na ktoré som neskôr maľoval. Pozoroval som vzťahy štruktúr nájdených textílií. Testoval som, aké nezmyselne zošívané plátno dokážem napnúť. Pokúšal som sa nájsť výtvarný prejav, ktorý by bol vhodný pre tému uvoľnenia a premeny identity v prostredí tela.
V roku 2024 ste počas Park Kemp 10 v Trebišove vytvorili site-specific dielo Hetéra. Môžete o ňom porozprávať?
Hetéra je dielo, ktoré otváralo nekončiacu problematiku prostitúcie v Trebišove. Miestna spoločnosť odvracia pohľad od tejto témy. Počas týždňového pobytu v Trebišove som teda vytvoril dielo, ktoré fyzicky znemožňovalo priechod okoloidúcich. Bolo umiestnené na kovovom moste, ktorý spájal vedľajšiu obytnú časť s mestským parkom, kde sa konal Park Kemp 10. Šlo o pomerne rušné miesto.
Vytvoril som 7 kresieb prírodným uhlíkom na nájdených textíliách, ktoré reprezentovali povahu, či (vnútorný/vonkajší) stav prostitúciou zasiahnutých osôb. Použil som desiatky rokov staré ľanové plachty používané v maštali môjho starého otca a jemné textílie kúpené v second-handoch. Pri produkcii kresieb som sa stretol s miestnymi prostitútkami. Pýtal som sa otázky spojené s dôvodom vykonávania ich práce, na ich zákazníkov, ich rodinný background. Vytvoril som taktiež fotografické predlohy, z ktorých som neskôr čerpal. Hľadanie ochotných ľudí zdieľať informácie o trebišovskej prostitúcii ma dalo na istý čas do úlohy predátora, ktorý si vyberá z pouličnej ponuky. Bolo mrazivé vidieť stáť maloleté ženy na kraji ulice, kde v tieni lámp za nimi stáli ich pasáci.
Dielo hetéra som opätovne prezentoval na Festivale Mladého Umenia Tvor v Sečovciach, ktorý sa konal v bývalom obchodnom dome Dargov. Tentokrát sa kresby nachádzali v intímnom priestore záchoda. Tu podľa môjho názoru dielo nadobudlo ešte intenzívnejší charakter.
Vo svojej diplomovej práci Abstrakcia a priestor obrazu, univerzálna povaha jazyka maľby skúmate tému individuálnej slobody ako vnútorného procesu premeny a sebapoznania. Z tejto sérii sa dostala jedna maľba aj do finále Maľba 2025. Môžete o svojej diplomovej práci prezradiť viac?
Život, ktorý som doposiaľ prežil, pozostával z rozhodnutí, ktoré som si volil proti vlastnému presvedčeniu s vedomým, že to čo cítim, nie je správne. Opojenosť od vlastného vnútra radikálne mení fyzické smerovanie človeka. Slobodu chápem, nie ako vzdor voči vonkajšiemu systému, ale ako vnútorné povolenie meniť sa, rozpadnúť a znovu usporiadať vlastné presvedčenia. Zmena je organickým a hlbokým procesom. Je to pohyb smerom k prijatiu neistoty, uvoľneniu kontroly a posun k dôvere vo vlastnú intuíciu.
Diplomová práca predstavuje výskum prvkov spojených s prežívaním slobody a pohľad na tému slobody cez optiku rozličných vedných disciplín a výtvarného umenia. Podstatné časti práce boli zodpovednosť a prijatie zodpovednosti, strach zo slobody, rozhodovanie, vôľa a prianie. Práca obsahuje taktiež hĺbkový konceptuálny rozbor môjho výtvarného jazyka. V konkrétnej podobe je sloboda stretnutím zovňajšku a vnútra. Veľký dôraz som kládol na použitie zdrojov z psychológie a filozofie, fenomenológie (filozofia vnímania). Moja pozornosť v uplatnenom zmysle bola smerovaná na naberanie vedomia (využívanie techník minfulness) a naberanie citlivosti. Vďaka týmto dvom zjednoteným bodom sa pokúšam o plynulejšie existovanie človeka v súčasnej spoločnosti. Vďaka uvedomelosti/vedomiu človek dokáže pozorovať svoje vnútorné procesy (reakcie mysle a tela, vysvetliť si príčiny vlastných reakcií, čo smeruje k plynulému bytiu v prítomnosti a odstraňovaniu vnútorných blokov) a procesy sociálne či prírodné. Prehĺbením vlastnej citlivosti následne vieme byť empatickejší voči sebe a ostatným. Citlivosťou si vytvárame priestor k pochopeniu, pochopeniu umeleckých diel, hlbšiemu porozumeniu rozdielnych umeleckých prístupov a teda aj spôsobov myslenia.
V maliarskom prevedení som prehodnocoval hranicu medzi maľbou a kresbou. Mnou vytvorená kresba má charakter, ktorý ma veľmi baví. Citlivo som ju dopĺňal olejomaľbou. Vznikla monochromatická farebnosť. Použitím elementárnej farebnosti som sledoval smerovanie pozornosti na samotný výtvarný jazyk. Skúšal som hranicu figurácie a abstrakcie. Jazyk nazvaný „Slobody“(SloBODY) som kompozične varioval, umiestňoval do rozdielnych formátov obrazu.
Na základe čoho volíte farebnosť svojich obrazov?
Farebnosť volím na základe samotného pocitu alebo myšlienky, ktorá sa mi spája s jednotlivou farbou. Po cykle Freedom/form som chcel znovu experimentovať s výraznou farebnosťou, podobne ako vo Vzore Rozdelenia. Ružová farba predstavuje akúsi baby color, farbu začiatku, nevinnosti. Žltá poukazuje na intuíciu, smer, osvietenie, manifestáciu. Pri uvažovaní nad vlastným vnímaním odtieňov žltej, používaných v dielach, mám na mysli pocit, ktorý úplne neviem vyjadriť slovami. Teplé béžové/svetlé pieskové farby si spájam s koncom, západom slnka.
Čo Vás najviac baví pri procese maľby, alebo všeobecne pri tvorbe?
Najviac ma baví skúmať nezvyčajné polohy tela, kombinácie telesných fragmentov. Baví ma pozorovať ako sa prelínajú a multiplikujú. Baví ma dostávať sa do kreatívneho flow state, kedy to, čo zobrazujem, začne cezo mňa prúdiť a ja intuitívne nasledujem tento prúd. Mám rád citlivé narábanie s farbou, miešanie blízkych tónov. Aj samotná fyzická práca okolo prípravy plátien ma do určitej miery fascinuje.
Máte nejaký umelecký vzor, alebo niekoho, kto je pre Vás inšpiráciou?
Priamo umelecký vzor nemám. Častokrát vzhliadam k jednotlivým aspektom diel. Niekedy ku konceptuálnej stránke spojenej s prevedením, niekedy k majstrovskému prístupu, inokedy k zábavnej nálade či naratívu diel. Dlhodobo však sledujem tvorbu sochára Davida Altmejda. Obdivujem ako pracuje s antropomorfnými výjavmi. Každý raz, keď vidím niekde na internete jeho nové diela, som prekvapený, akú citlivosť má pre kombináciu materiálov a aké ďalšie charaktery dokáže vytvoriť. Inšpirujú ma aj newyorská maliarka Colleen Barry, rumunsky maliar Adrian Ghenie a v neposlednom rade poľský maliar Sainer (Przemek Blejzyk). Nesmierne ma baví živá farebnosť Sainerových diel a využívanie estetiky glitchu. Maximálne ma fascinuje sledovať diela, kde sa objavuje množenie prvkov, odkazy na ľudskosť, živosť.
Toto leto ste mali spoločnú výstavu Medzipriestor s Kristínou Kerekešovou v Schemnitz gallery v Banskej Štiavnici. Môžete o tejto výstave porozprávať?
S ideou vytvoriť výstavu Medzipriestor prišla Kristína. Kurátorkou výstavy bola Martina Ivičič. Šlo hlavne o pozorovanie podobných znakov, ktoré sa objavujú v našej tvorbe. S Kristínou sme spolu bývali 2 roky a počas toho času sme zdieľali úvahy o vlastných tvorbách, vzájomne si radili a podporovali sa. Medzipriestor teda môže predstavovať priestor spoločného obydlia, či priestor vzťahu. Vo výstave sme pozorovali naše rozdielne prístupy k textilu, prácu s organickými prvkami – v mojom prípade organické tvary, v prípade Kristíny použitie organických materiálov. Ďalším spoločným znakom je práca so sebareflexiou a príklon k spiritualizmu. Medzipriestor bol súčasťou štvorvýstavy spolu s Kristínou Kandríkovou (Anima), Luciou Fabovou (Odpoveď je niekde medzi nula a nekonečno) a Matúšom Kurdelom (The Begining The Simple The Source ). K výstavám vznikli krátke dokumentárne filmy, kde je ukázaný proces prípravy výstavy a hlbšie úvahy o témach, ktoré riešime.
Čomu sa venujete vo voľnom čase, okrem spomínaných umeleckých a kultúrnych aktivít?
(Smiech) Myslím, že tieto dve aktivity sú stredom môjho sveta. Väčšinu voľného času trávim čítaním kníh súvisiacich s mojím umeleckým výskumom. Taktiež meditujem, pokúšam sa pravidelne cvičiť jogu, tetujem (zvyčajne seba :D). Keď je teplejšie, tak jazdím na skateboarde alebo vytváram miniatúry spojené so skateboardovou kultúrou.
Ste čerstvý absolvent vysokoškolského štúdia. Ako vnímate z Vašej pozície aktuálne dianie v slovenskej kultúre? Čo si myslíte, aké zmeny by sa v nej mali uskutočniť, aby mali umelci v nej stabilné zázemie a ohodnotenie?
Vnímam, že je nemožné sa snažiť nájsť si kariérnu vlnu, ktorá by bola nejakým spôsobom stabilná a vlastne vôbec niečo zaručovala. Pozorujem, že výtvarné umenie nemá také rozsiahle publikum ako by si zaslúžilo. Nechcem sa priamo vyjadrovať ku dianiu v súčasnej svetovej či slovenskej politike. Tak či tak je to dostatočne rozoberaná a podnecovaná téma. Avšak vyjadrujem silný nesúhlas k deštruktívnym procesom, ktoré spôsobuje Ministerstvo kultúry mnohým kultúrnym či verejným inštitúciám na Slovensku. Myslím si, že by pomohlo smerovanie financií preč, od povedzme vybraných športových disciplín a hazardu ku podpore kultúry a vzdelávania. Každý návštevník múzeí a galérií je cenný, ale ten, ktorý dokáže čítať a porozumieť kontextom sprostredkovaných určitým médiom, taký divák dokáže priniesť zmenu nie len do svojho života, ale aj do spoločnosti.
Na čom aktuálne pracujete? Aké plány máte do budúcna?
Momentálne som na absolventskej stáži v Pragovka Gallery v Prahe, kde pozorujem fungovanie galérie a učím sa produkčným zručnostiam.
Popri stáži pokračujem svoj výskum týkajúci sa existencie a liminality. Čítam, teda hlavne knihy spojené s filozofiou, neurovedou alebo antropológiou. Venujem sa prevažne kresbe v menšom formáte. Ďalej objavujem morfológiu výtvarného jazyka, ktorý používam. Pokúšam sa neopustiť aktívnu prácu na mojom umení. V posledných týždňoch vznikli takisto prvé olejomaľby, ktoré sa určite objavia v mojich budúcich projektoch.
Do budúcna uvažujem nad tým, akým smerom sa ubrať po stáži. Zvažujem možnosť doktorandského štúdia. Viem si živo predstaviť neskôr pôsobiť v role vysokoškolského pedagóga. Taktiež voľné žitie niekde na periférii je pre mňa stále možnosťou. Všetko záleží od toho, akým smerom sa bude uberať moja tvorba a dopyt po nej. Tvorba je pre mňa dominantným aspektom života, podľa ktorého sa smerujú ostatné jeho časti. Teda mojím cieľom do budúcna je žiť tak, aby som sa vedel aktívne venovať tvorbe aj naďalej.
Ďakujem krásne za rozhovor.
Jakub Mlynarčík (2000, Lučenec)
je slovenský umelec a maliar.
V rokoch 2019-2023 študoval odbor Maľba – Grafika na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, pod vedením doc. Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD., kde získal bakalársky titul. Následne pokračoval na Akadémii umení v odbore Voľné výtvarné umenie u doc. Mgr. art. Rastislava Podobu,ArtD. s aktívnym vedením doc. Roberta Bruna, akad. mal. a doc. Milana Hnata, ArtD., akad.mal., ktorý ukončil v roku 2025 magisterským titulom. Medzitým sa v rokoch 2023-2024 zúčastnil študijného pobytu na Akademia Sztuk Pięknych w Warszawie v Poľsku.
Na konte má niekoľko samostatných a kolektívnych výstav, ako aj účasť na rezidenciách a festivaloch na Slovensku, v Poľsku a v Rumunsku.
V roku 2023 získal za svoju bakalársku prácu Cenu dekana. V roku 2025 bol finalistom súťaže Maľba roka Nadácie VÚB.
Jakub Mlynarčík sa vo svojej tvorbe zaujíma o človeka po jeho fyzickej a psychickej stránke. Rieši témy autobiografické, psychologické, ako i témy identity, osobnej slobody a vedomého bytia. Hlavným motívom jeho diel je ľudská figúra, ktorú zachytáva v jej najrôznejších morfologických premenách. Fascinuje ho pohyb, vrstvenie, pôvod a pamäť materiálov, ktoré aktívne využíva vo svojich dielach. Pri zachytávaní častí ľudského tela premyslene spája optické javy, psychoanalytické a terapeutické poznatky a symboliku farieb. Figúru ohýba, násobí, rozkladá a opätovne skladá späť, čím poukazuje na premenlivosť identity a nestálosť dnešného bytia. Pracuje v médiu maľby a kresby, ale nie je mu cudzia ani fotografia, grafika či performance. Charakteristickým prvkom jeho diel je, že oscilujú medzi kresbou a maľbou, čím vyjadrujú prehodnotenie tradičných maliarskych prístupov. Jeho rukopis je jemný a uvoľnený.
Jakub Mlynarčík aktuálne žije a tvorí v Prahe.
