Môj novembrový týždeň na Slovensku bol celkom „výživný“, čo sa týka počtu navštívených výstav. Jednou z nich bola aj výstava Cuprum Civitas dvoch umelcov – Matúša Maťátka a Filipa Sabola, ktorej kurátorom je Vladimír Beskid. Vernisáž výstavy bola 5.11.2024. Následne v utorok 10.12.2024 o 17.00 bude komentovaná prehliadka výstavy. Samotná výstava bola predĺžená, teda je ešte k videniu až do piatku 13.12.2024 v galérii Rozkvet v Banskej Bystrici.
Či už výstavu stíhate navštíviť, alebo nie, prečítajte si reportáž z nej, kde sa dozviete viac o vystavených dielach, ich autoroch a o Rozkvet gallery.
O výstave Cuprum Civitas
Medené mesto
Ako už názov výstavy, z latinského prekladu Cuprum Civitas = Medené mesto, napovedá, tak samotná výstava sa viaže s mestom, kde aktuálna výstava sídli – teda s Banskou Bystricou. Toto mesto na základe svojej banskej minulosti získalo prívlastok medená Bystrica. Avšak výstava Cuprum Civitas nie je zameraná len na minulosť mesta. Autori tu stavajú do protikladu minulosť so súčasnosťou – bohatstvo banského mesta so súčasným bohatstvom jeho obyvateľov.
Mestský mamon
Bohatstvo miest vždy lákalo ľudí zo širokého okolia. Ľudia sa do miest sťahovali alebo sem chodili kvôli obchodu. V súčasnosti tomu nie je inak. Veľké nákupné centrá, luxusné autá, či biznismeni rokujúci v kanceláriách vysokých obchodných budov – aj takto vyzerá pohľad na súčasné mesto, kde sa všetko „točí“ okolo peňazí.
A práve tento svet mamonu ukazujú vo svojej spoločnej tvorbe Matúš Maťátko a Filip Sabol, ktorá je teraz odprezentovaná aj na výstave Cuprum Civitas s podtitulom Lesk a bieda medeného mesta. Podtitul výstavy poukazuje takisto na odvrátenú stránku bohatstva a istý morálny úpadok obyvateľstva, ktoré je zamerané na materiálne hodnoty.
Symbolika
Diela Matúša Maťátka a Filipa Sabola sú plné symboliky viažucej sa k tematike bohatstva.
Nástenné maľby zobrazujú minulosť medenej Bystrice v podobe mincí a tehly. Maľby na plátnach zas ukazujú bohatstvo zosobnené v zlatých minciach.
Čo je ale zrejme viditeľné na každej maľbe, tak je ruka. Tento symbol môže poukazovať na veľa významov. Rukami ľudia zarábajú peniaze, no nemyslím len na manuálne pracujúcich ľudí, ako môže tento význam na prvé prečítanie znieť, ale na všetkých ľudí. Taktiež ľudia pracujúci v kanceláriách využívajú na svoju prácu ruky, alebo i obchodníci uzatvárajúci nejakú dohodu si podávajú ruky. Však kto ruky nepoužíva? Používame ich všetci, tak ako aj peniaze. Sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov.
Na výstave Cuprum Civitas možno vidieť spôsoby ako peniaze získať, ale i spôsoby, ako ich minúť. Táto dvojitá symbolika sa nachádza v dielach Zlato v krypte a Amulet.
Dvojako sa môže vysvetliť aj symbol horiaceho ohňa v diele Zápalka – buď môže človeka popáliť, alebo ho osvietiť. Presne tak, ako bohatstvo.
V neposlednom rade na výstave Cuprum Civitas je mnoho ďalších symbolov, ktoré môžu toho ešte veľa napovedať…
O vystavujúcich
Matúš Maťátko
Matúš Maťátko (1984) je slovenský umelec. Absolvoval VŠVU v Bratislave, kde navštevoval Ateliér voľnej grafiky a ilustrácie u prof. Dušana Kállaya, akad. mal.. Na konte má niekoľko samostatných a skupinových výstav nielen na Slovensku, ale aj v mnohých štátoch Európy, či Ázie. Získal niekoľkonásobne ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska v rámci ilustrácií, ktorú organizovala Bibiana – dom umenia pre deti v Bratislave.
Vo svojej tvorbe sa venuje veľkoplošnej grafike, ilustrácii, soche a maľbe. Jeho grafický štýl, ktorý uplatňuje aj v maľbách, tvorí simulovaný jazyk drevorytu spravidla dovedený do najmenšej možnej lineárnej skratky. Jeho diela majú vizuálny nádych pop-artu s komiksovými prvkami a sú plné symboliky. Tematicky sa zaoberá kolektívnou pamäťou a slovenskou históriou, ktorú prepája aj do aktuálnych spoločenských tém. Čo sa týka ilustrácie, tak ilustroval desiatky kníh a množstvo časopisov, ako napr. detské časopisy Včielka, Zornička, Slniečko, ale aj pre periodiká ako Pravda, alebo časopis Príbehy 20. storočia, ktoré vydáva spoločnosť Post Bellum.
Filip Sabol
Filip Sabol (1989) je slovenský umelec. Absolvoval Katedru maľby a iných médií na VŠVU v Bratislave, kde navštevoval 4. ateliér pod vedením prof. Ivana Csudaia, akad. mal.. Na konte má niekoľko samostatných a skupinových výstav na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Nemecku, či v Belgicku. V roku 2015 bol finalistom ESSL Art Award a v roku 2018 bol finalistom súťaže Maľba roka.
Tvorba Filipa Sabola je jeho vnútorným pohľadom na mesto. Pohľad zvnútra do mesta ako do prostredia, ktorého geometrický štýl, vetvy ulíc zasiahnuté graffiti, pripomínajú videohru. Vo svojej tvorbe využíva bohatú symboliku, pomocou ktorej sa snaží vytvárať jazyk sídliska a mesta. Pracuje v médiu maľby, či už na závesné plátno, alebo na stenu v exteriéri. Nie sú mu však cudzie ani iné média, ako objekty, či inštalácie.
Viac o tvorbe Filipa Sabola nájdete v archívnom rozhovore s ním tu.
O Rozkvet gallery
Rozkvet gallery, so sídlom na Hornej ulici 36, v Banskej Bystrici, patrí pod Centrum nezávislého umenia UM, n.o. – organizácie zameranej na tvorbu a prezentáciu súčasného vizuálneho umenia. V budove sa okrem galérie nachádzajú umelecké ateliéry mladých umelcov a umelkýň. Organizácia ponúka i rôzne workshopy, ktoré zastrešujú umelci patriaci pod túto organizáciu. Jedná sa o kurzy kresby, maľby, grafiky, keramiky, fotografie…
Medzi ateliérmi umelcov sa nachádza výstavný priestor Rozkvet, pozostávajúci z dvoch miestností, prípadne ešte chodby. Za približne 4 roky fungovania galéria odprezentovala desiatky skupinových a samostatných výstav rôznych slovenských umelcov.
Výstavy, ktoré som navštívila v Rozkvet gallery, som spracovala aj do reportáží:
Záver
Rada navštevujem malé súkromné galérie, lebo mnohokrát sú ich majitelia ochotní sprístupniť výstavu taktiež mimo otváracích hodín – samozrejme po vopred dohodnutom telefonickom dohovore. Jednou z týchto galérií je aj Rozkvet. Výstavu Cuprum Civitas som si tak mohla pozrieť v čase obeda nerušene, sama.
Prvýkrát som tu mala možnosť vidieť naživo spoločné diela Filipa Sabola a Matúša Maťátka. Obaja umelci majú svojrázny, ľahko zapamätateľný rukopis. Ak človek pozná tvorbu oboch, tak veľmi ľahko na spoločných dielach spozná, ktorú časť aký umelec vytvoril. Kým u Filipa prevláda geometrický štýl, u Matúša sú zas očividné hrubé línie pripomínajúce drevoryt. Spoločne sa však tieto dva rukopisy nebijú, práve naopak, pekne sa dopĺňajú.
Čo sa týka koncepcie, tak myšlienku výstavy Cuprum Civitas oživiť medené mesto v rámci fenoménu bohatstva, ktoré sa viaže s mestom i v súčasnosti, možno označiť za nadčasovú. Aj keď pojem bohatstva v minulosti mohol znamenať pre ľudí niečo iné, ako dnes, napriek tomu sú tu isté paralely. Bohatstvo vždy formovalo mesto a život v ňom. A práve na toto chce výstava poukázať. Jednoducho, pomocou symbolov, nastavuje zrkadlo dobe mamonu. Divák si tu môže vybrať, ako diela na výstave Cuprum Civitas chce vnímať: či už výstražne, kriticky, alebo inšpiratívne. Rozhodnúť, ako ho svet mamonu ovplyvní, nielen medzi múrmi galérie, ale aj v reálnom živote, sa však človek bude musieť ale sám.
