Liptovskú galériu P. M. Bohúňa som navštívila začiatkom júna 2021. Priznám sa, že dôvodom jej návštevy boli najmä vtedy aktuálne prebiehajúce výstavy III. Trienále portrétu a Nie som tvoj objekt!, z ktorých som vám priniesla minulý rok reportáže. Avšak, povedala som si, že keď som už v samotnej galérii, tak prečo nenavštíviť jej bohaté stále expozície? A práve o nich, ako aj o samotnej galérii, vám prinášam reportáž.
O Liptovskej galérii P. M. Bohúňa
Liptovská galéria je treťou najstaršou inštitúciou svojho druhu na Slovensku, po Slovenskej národnej galérii v Bratislave a Východoslovenskej galérii v Košiciach. Jej úlohou je prezentovať slovenské výtvarné umenie, najmä z regiónu Liptova a stredného Slovenska. Jedná sa teda o diela umelcov, ktorí sa tu narodili, alebo sa sem presťahovali, či tu pôsobili, ale aj takých, ktorých Liptov v tvorbe inšpiroval. Ako sa niektoré diela do galérie dostali, alebo ako vznikla? To sa dozviete v jej krátkej histórii.
História Liptovskej galérie P. M. Bohúňa
Galéria vznikla v 50-tych rokoch 20. storočia.
Jej vzniku predchádzal nákup umeleckých diel z mestského rozpočtu na konci 40-tych rokov minulého storočia. Nasledovalo hľadanie vhodných priestorov pre obrazy. Keďže sa nevedelo pre diela nájsť vhodné miesto, vznik výstavného priestoru sa odďaľoval. Formovanie myšlienky obrazárne však urýchlilo založenie Školského a pracovného strediska výtvarníkov v Demänovej, pod vedením umelcov Hoffstädtera, Želibského a reštaurátora Štalmacha, ktorí pritiahli na Liptov mladých výtvarníkov. Vznikla tak už doslova potreba výstavného priestoru.
Túto myšlienku rozvíjali kultúrni pracovníci Liptovského Mikuláša spolu s umelcami, no najaktívnejší v tomto smere boli Mikuláš Štalmach, Ján Kamhal a Janko Alexy. Ako vhodnú budovu pre galériu našli vtedajšiu ľudovú školu umenia. O zrod galérie sa zaslúžili i vtedajší funkcionári I. Majerský, B. Hoffstädter a J. Želibský. Myšlienku vzniku obrazárne v Liptovskom Mikuláši podporoval aj vtedajší riaditeľ SNG v Batislave dr. Karol Vaculík, ktorý jej chcel pomôcť z metodickej a odbornej stránky. Pre začiatok SNG spoluprácu potvrdila zapožičaním piatich diel umelca P. M. Bohúňa Obrazárni v Liptovskom Mikuláši.
Obrazáreň P. M. Bohúňa vznikla 1.7.1955. Následne po jej vzniku sa stal riaditeľom galérie Vojtech Mensatoris, ktorý dovtedy pôsobil ako odborný poradca z bratislavskej SNG.
Prvé roky obrazárne sa niesli v duchu zosúladenia a spracovania zbierkového fondu a adaptácii budovy novým podmienkam. Galérii v prvých piatich rokoch chýbali aj odborní pracovníci, no napriek tomu sa jej podarilo usporiadať za ten čas 50 výstav. Prvou bola výstava Zola Palugyaya v septembri 1955 v budove Domu osvety v Liptovskom Mikuláši. Výstavnú činnosť na vlastnej pôde galéria začala v júli 1956 výstavou Liptovskí umelci 19. a 20. storočia a pokračovala výstavami Petra Júliusa Kerna, Miloša Alexandra Bazovského, Janka Alexyho, Vincenta Hložníka, Bedricha Hoffstädtera.
Okrem vlastných a prevzatých výstav galéria uskutočnila viacero putovných výstav v závodoch a družstvách na Liptove, ale zorganizovala aj mnoho prednášok o umení. Vo vedeckej a publikačnej činnosti vyhotovila obsiahlu evidenciu liptovských umelcov a ich diel, dokumentovala ich a katalogizovala. Veľkú zásluhu na tom mal J. Kamhal. Obrazáreň P. M. Bohúňa za prvých päť rokov svojej činnosti spravovala 364 umeleckých diel. Základ jej zbierok tvorili diela liptovských umelcov 19. a 20. storočia – osobitnú časť tvorili diela umelcov pôsobiacich na Liptove od oslobodenia. Okrem toho sa galéria prezentovala v dennej i odbornej tlači článkami, ktoré pripravoval zväčša sám riaditeľ, vtedy jediný teoretik umenia v rámci galérie.
V nasledujúcich rokoch bolo upravené okolie galérie a prebiehali aj práce na obnove budovy. Vznikli taktiež odborné pracoviská, ako napr. grafický kabinet s paspartérskou dielňou, či reštaurátorský ateliér. Následne prišli do obrazárne aj ďalší odborní pracovníci. Galérii sa darilo naďalej rozvíjať zbierkový fond, organizovať výstavy a podieľať sa na inej odbornej činnosti. V roku 1966 sa galéria prvýkrát prezentovala v zahraničí – v susednom Maďarsku. O rok neskôr bola galerijná knižnica, ktorá obsahovala vyše 1000 kníh zameraných na teóriu a históriu výtvarného umenia, zaradená do zoznamu knižníc na Slovensku. V roku 1969 bola galéria prvýkrát zaradená do medzinárodného katalógu múzeí a galérií vo vydávanom International Art Publication v Ženeve.
Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov galéria uskutočňovala odborný prieskum v rámci stredovekých a ľudových pamiatok v zátopovej oblasti priehrady Liptovská Mara. V tomto období Obrazáreň P. M. Bohúňa dokončila prvú etapu zberateľského programu založením stálych zbierok liptovských a stredoslovenských umelcov 19. a 20. storočia. Začali sa inštalovať stále expozície stredovekého a ľudového umenia.
Toto desaťročie znamenalo pre galériu veľkú zmenu v znamení jej rozšírenia sa a rekonštrukcie. Interiéry v inovovanej galérii navrhoval Ing. arch. Viktor Holubár. Počas stavebných prác sa odborné pracoviská presunuli dočasne do iných budov v rámci mesta, kde pracovníci vykonávali svoju činnosť. Taktiež diela boli presunuté buď do depozitárov, alebo do iných galérii v rámci Československa, kde boli usporadované putovné výstavy. V týchto rokoch naďalej galéria rozvíjala svoj zbierkový fond, knižnicu, ako i zreštaurovala mnoho cenných diel. V roku 1977 sa stal riaditeľom galérie akademický maliar a reštaurátor Ondrej Ivan, ktorý nahradil dlhoročného riaditeľa odchádzajúceho do dôchodku PhDr. Vojtecha Mensatorisa. V máji 1979 bola novozrekonštruovaná galéria znovu otvorená pre verejnosť, v takej podobe, ako ju poznáme dnes.
V súčasnosti plní Liptovská galéria P. M. Bohúňa naďalej výstavnú, kultúrno-výchovnú, publikačnú, zbierkotvornú a ochrannú funkciu. Jej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj. V jej zbierkach sa nachádza takmer 5300 umeleckých diel. Galéria tak patrí svojim charakterom, rozsahom, významom, pôsobnosťou a poslaním medzi významné kultúrne inštitúcie nielen v rámci regiónu Liptova, ale celého Slovenska.
Kde sa Liptovská galéria P. M. Bohúňa nachádza a ako sa sem dostať
Liptovská galéria P. M. Bohúňa sa nachádza na strednom Slovensku v meste Liptovský Mikuláš. Budova galérie stojí na Tranovského ulici, neďaleko Námestia osloboditeľov. V širšom centre galériu obklopujú rôzne múzeá, ako napr. Múzeum Janka Kráľa, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, a iné.
Najlepší spôsob dopravy, ako sa do Liptovského Mikuláša dopraviť, je auto. V tomto prípade som aj ja využila auto, keď som sa vracala zo Spiša na stredné Slovensko. Čo sa týka ostatných dopravných prostriedkov, tak sa viete dopraviť vlakom z Bratislavy (cesta trvá vyše 3-och hodín) alebo Košíc (cestá trvá cca 2-3 a pol hodiny) priamo, alebo s jedným prestupom. Z Banskej Bystrici je to s jedným prestupom vo Vrútkach (cestá trvá cca 2 a pol hodiny). Čo sa týka autobusovej dopravy, do tohto regiónu chodí menej spojení a veľakrát je to s prestupmi, ale nájdu sa i priame spoje. Čas cesty autobusom je individuálny, nakoľko záleží od počtu zastávok a prestupov.
Ak sa už nachádzate v meste Liptovský Mikuláš, tak autom sa viete dostať priamo ku galérii, kde sa dá pohodlne zaparkovať v okolí. Ak prídete do Liptovského Mikuláša autobusom alebo vlakom, cesta peši ku galérii trvá cca 20 minút od staníc, keďže obe stanice sa nachádzajú relatívne blízko od seba.
Vstupné a otváracie hodiny Liptovskej galérii P. M. Bohúňa
V Liptovskej galérii P. M. Bohúňa sa dá platiť aj platobnou kartou.
Čo sa týka fotografovania, to je zdarma, ale nesmie sa používať blesk.
Lektorský výklad je tiež v cene vstupného. Avšak odporúča sa dopredu zatelefonovať ohľadom návštevy a záujmu o lektorský výklad, nakoľko sa môže stať, že lektori budú obsadení, alebo bude nahlásených viac skupín v približne rovnakom čase.
Počas mojej návštevy som mala skrátený lektorský výklad, nakoľko v čase, keď som navštívila galériu bola plánovaná väčšia školská skupina.
Cenník v skratke:
dospelí:
všetky výstavy a expozície Liptovskej galérie P. M. Bohúňa – 12€
stále expozície – 6€
výstava v Malej výstavnej sieni – 3€
výstava vo Veľkej výstavnej sieni – 5€
výstavy Liptovskej galérie P. M. Bohúňa a Galérie Kolomana Sokola – 15€
rodinné vstupné (2 dospelí + 1 až 3 deti): 20€
študenti, dôchodcovia, ZŤP: 50% z ceny vstupného pre dospelého
deti do 6 rokov, študenti výtvarných a humanitných odborov, novinári, členovia AICA, Rada galérií Slovenska, Zväz múzeí na Slovensku, Rada galerií ČR, Asociace muzeí a galerií ČR, držitelia Jánskeho plakety, vojnoví veteráni: zdarma
Otváracie hodiny:
od utorka do soboty: od 10.00 – 17.00
Aktuálne informácie na oficiálnej webstránke Liptovskej galérii P. M. Bohúňa tu.
Prehliadka v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa
Po zaplatení vstupného ma lektorka zobrala na prvé poschodie, kde mi v rýchlosti vysvetlila, kde sa aká expozícia nachádza. Prečo v rýchlosti? Nuž, ako som spomínala už predtým, o niekoľko minút po mne mala prísť (a aj prišla) veľká školská skupina, a keďže som nebola dopredu ohlásená s výkladom, tak sa mi lektorka aspoň v krátkosti snažila objasniť, kde je čo, ako i podať mi stručný výklad o jednotlivých výstavách a expozíciách. Po jej výklade ma nechala prechádzať si výstavy osamote vlastným tempom.
Prvé poschodie
Veľká výstavná sieň
S lektorkou kráčam od vestibulu veľkým schodiskom na prvé poschodie, kde sa nachádza Veľká výstavná sieň. Táto sieň je od sedemdesiatych rokov minulého storočia pristavaná k pôvodnej budove a svojou rozlohou patrí k najväčším výstavným miestnostiam na Slovensku. Veľká výstavná sieň je určená pre dočasné výstavy. V júni 2021 sa tu nachádzala výstava III. Trienále portrétu. Z tejto výstavy som vám už priniesla samostatnú reportáž (reportáž z výstavy III. Trienále portrétu si môžete prečítať tu), preto tu výstavu nebudem rozoberať detailnejšie.
Portrét, krajina, žáner
Po prezretí si prvej výstavy vo Veľkej sieni som zamierila oproti, kde sa vtedy výnimočne nachádzala výstava Nie som tvoj objekt!. Výstava sa bola členená do viacerých miestností. Rovnako i z tejto výstavy som vám priniesla samostatnú reportáž (reportáž z výstavy Nie som tvoj objekt! si môžete prečítať tu), takže podrobnosti o výstave vynechám.
A prečo bola výstava výnimočne v týchto priestoroch? Pretože za normálnych okolností sa v týchto priestoroch nachádza stála expozícia umenia 19. a začiatku 20. storočia – Portrét, krajina, žáner. Návštevníci si v nej môžu pozrieť diela Medňanského, Skuteckého, Mallého, Moussona a iných autorov, ktoré sa nachádzajú v dlhej chodbe a troch miestnostiach.
Bohúňova sieň
Následne prechádzam k stálym expozíciám. Prvou z nich je expozícia venovaná maliarovi Petrovi Michalovi Bohúňovi. Sieň sa nachádza napravo po vstupe do priestoroch expozície umenia 19. storočia (v čase mojej návštevy výstavy Nie som tvoj objekt!). Okrem tejto siene nosí meno po maliarovi P. M. Bohúňovi taktiež Liptovská galéria. Dôvodom je, že samotná budova sa spája s týmto klasikom slovenského výtvarného umenia. Na tomto mieste, ešte pred vznikom galérie, tu bola totižto škola, v ktorej Peter Michal Bohúň pôsobil.
Po vstupe do Bohúňovej sieni ma očarí množstvo realistických portrétoch po obvode miestnosti, ktoré umelec za svojho života vytvoril.
P. M. Bohúň tvoril v období na prelome romantizmu a realizmu. V jeho tvorbe majú značné zastúpenie portréty, ako to môžeme vidieť i v sieni venovanej maliarovi v Liptovskej galérii. Zameriava sa na detail, najmä pri ženských portrétoch, kde sa to prejavuje na bohatých čipkách, či šperkoch. Bohúň portrétoval mešťanov, Štúrovcov, ale aj deti. Bohúňova sieň, tak poskytuje prehľadnú škálu rôznych realistických portrétov, ktoré umelec vytvoril.
Druhé poschodie
20. storočie – Moderna
Zo siene venovanej maliarovi P. M. Bohúňovi prechádzam schodiskom na druhé poschodie, kde sa nachádzajú dve stále expozície. Hneď predo mnou sa nachádza expozícia s názvom 20. storočie – Moderna, venovaná slovenským umelcom prvej polovice 20. storočia, najmä maliarom. Mala som možnosť tu vidieť maľby od popredných slovenských maliarov ako Ľudovíta Fullu, Martina Benku, Mikuláša Galandu, Vincenta Hložníka, Zola Palugyaya, Miloša Alexandra Bazovského, a mnohých ďalších. Mnohé maľby boli ovplyvnené vtedajšími umeleckými smermi, ako symbolizmus, expresionizmus, kubizmus, a iné, ale napriek tomu z nich bolo cítiť, že sa viažu so Slovenskom, vďaka čomu sú jedinečné. Odkazujú na našu krajinu, prírodu, ľudí, kultúru, ako i každodenný život. Okrem malieb túto sekciu dopĺňa niekoľko menších sôch figurálneho charakteru.
Ako som vstúpila na poschodie, tak od pravej strany je možnosť vidieť na stenách, ale i v priestore diela týchto autorov:
Gustáv Mallý, Ľudovít Fulla, František Gibala, Martin Benka, Július Jakoby, Mikuláš Galanda, Imrich Weiner Kráľ, Vincent Hložník, František Studený, Jozef Kostka, Ladislav Guderna, Bedrich Hoffstädter, Július Lörinz, Jozef Šturdík, Július Nemčik, Eugen Nevan, Eugen Lehotský, Ester Šimerová Martinčeková, Ján Mudroch, František Kudláč, Ladislav Čemický, Alfonz Groma, Ján Želibský, Cyprián Majerník, Viliam Chmel, Marián Huba, Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Karol Ondreička, Zolo Palugyay, Jan Hála, Július Flache, Jozef Kollár, Anton Jasusch, Peter Július Kern a Edmund Gwerk.
Liptov: domov aj exil
Na opačnej strane od schodiska a expozície 20. storočie – Moderna, sa nachádza stála expozícia s názvom Liptov: domov aj exil (Osobnosti slovenského vizuálneho umenia od druhej polovice 20. storočia). V tejto sekcii sa nachádzajú rôznorodé diela slovenských autorov od polovice 20. storočia až po súčasnosť. Každé dielo je iné, viažuce sa na výtvarný program daného umelca, ale jedna vec ich spája – Liptov. Či už Liptov je rodiskom umelcov, alebo ich bydliskom, v tvorbe mu dávajú čestné miesto. Poukazujú na rázovitosť tohto vysokohorského prostredia.
V smere, ako som vstúpila predtým na poschodie, tak od ľavej strany je možnosť vidieť na stenách, ale i v priestore diela týchto autorov:
Ján Kudlička, Milan Adamčiak, Miroslav Ksandr, Mira Podmanická, Katarína Hládeková, Štefan Papčo, Michal Kern, Martin Martinček, Ján Ďurina, Ester Martinčeková Šimerová a Marek Jarotta.
Prízemie
Staré umenie / Pôvod maľby – maľby, ikony, skulptúry 15. – 19. storočia
Z druhého poschodia sa vraciam naspäť na prízemie. Avšak v čase mojej návštevy Liptovskej galérie som všetky priestory prízemia bližšie nevidela. Totižto trvalá expozícia Staré umenie, ktorá sa nachádza na ľavej strane za recepciou, prechádzala v tom čase reinštaláciou, tak bola v tom čase zatvorená. Ale od 1.3.2022 je znovu sprístupnená návštevníkom, no už pod novým názvom: Pôvod maľby – maľby, ikony, skulptúry 15. – 19. storočia. V nej môže mať návštevník možnosť vidieť najstaršie diela zo zbierky Liptovskej galérie a výpožičky zo Slovenského národného múzea v Martine – maľby, ikony, oltáre a plastiky 15. – 19. storočia.
Malá výstavná sieň
Malá výstavná sieň sa nachádza taktiež na prízemí, oproti priestorom, kde sa nachádza stála expozícia starého umenia. V čase mojej návštevy som tento priestor, ktorý pozostáva z chodby a dvoch miestnosti na dočasné výstavy, nevidela, keďže sa v nej vtedy len plánovala otvárať jedna krátkodobá výstava.
Avšak pre celkový obraz galérie a jej priestorov, bolo potrebné spomenúť aj nenavštívené priestory, ktoré však môžu navštíviť ďalší návštevníci galérie.
Záver
Aké boli moje dojmy z návštevy galérie? Ako som už spomínala už v predchádzajúcich reportážach z výstav, ktoré boli v Liptovskej galérii, tak dojmy boli príjemné. Na začiatku som mala v krátkosti výklad ohľadom výstav a expozícií z dôvodu, že mala prísť o niekoľko minút nahlásená skupina. Týmto ďakujem personálu galérie za výstižnú prednášku o galérii, jej stálych expozíciách, výstavách, ako i o orientácii v budove. Následne po mojej návšteve ďakujem aj PR-pracovníčke múzea za doplňujúce informácie ku všetkých článkom týkajúcich sa galérie.
Vráťme sa však k návšteve galérii. Po tom, ako ma zamestnankyňa galérie nechala osamote, mohla som si prezerať diela vlastným tempom, čo vnímam z môjho pohľadu ako plus (nemám rada vo všeobecnosti, keď sa niekde musím náhliť za sprievodcom a nestíham všetko počas prehliadky vnímať). Predovšetkým oceňujem kvalitu inštalácií výstav v tejto galérii, či sa jednalo o krátkodobé výstavy, alebo o stále expozície.
Liptovská galéria P. M. Bohúňa má svoju zaujímavú históriu a jednoznačne patrí k popredným slovenským galériám, ktoré prezentujú slovenské umenie. Mala som tu možnosť v stálych expozíciách vidieť obrazy Petra Michala Bohúňa, známych slovenských umelcov 20. storočia, ale aj súčasných umelcov, ktorých spájal/spája región Liptova.
Vo vtedy aktuálnych výstavách som našla zaujímavé prepojenia a súvislosti so stálymi expozíciami. Výstava Nie som tvoj objekt! prepájala staré obrazy z archívoch Liptovskej galérie s novým – súčasným umením v zaujímavých tematických celkoch. Výstava III. Trienále portrétu zas nepriamo poukazovala prepojením témy portrétu i na jeho históriu a súvis s expozíciou obrazov od Petra Michala Bohúňa, ktorý bol známym portrétistom. Galéria tak dokazuje, že aj svojimi krátkodobými výstavami vie diváka privábiť k jej stálemu umeleckému programu a oživiť ho.
Preto, ak budem mať cestu okolo Liptovského Mikuláša, tak sa rozhodne v galérii zastavím, aby som si mohla prezrieť nejakú z aktuálnych výstav a hľadať ďalšie, nové prepojenia a odkazy na klasické slovenské umenie, ale aj pozrieť si diela z expozícií, ktoré v čase mojej návštevy neboli sprístupnené.
Zoznam bibliografických odkazov:
Maliňák, Karol: Galéria Petra Michala Bohúňa Liptovský Mikuláš 1955-1985, vydalo vydavateľstvo Osveta pre GPMB v Liptovskom Mikuláši (1986)
