Posledný septembrový piatok som popri návšteve Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene navštívila i samostatnú výstavu dvoch umelkýň zo združenia Zvolenská sedmička – Michaely Högger a Martiny Majcherovej s názvom Podobnosť čisto náhodná. Výstava bola nakoniec o mesiac predĺžená do pondelka 31.10.2022. Okrem novozrekonštruovaných priestorov knižnice si môžete pozrieť diela dvoch umelkýň, ktoré ju perfektne dopĺňajú.
Ak však nebudete mať cestu do Zvolena, tak si aspoň prečítajte reportáž z výstavy Podobnosť čisto náhodná.
O výstave Podobnosť čisto náhodná
Výstava dvoch maliarok – Martiny Majcherovej a Michaely Högger, ktorej kurátorom je Ing.arch. Martin Vais, sa nachádza na poschodí, v čitárni Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra. Vystavené obrazy zapĺňajú dve protiľahlé steny novovytvoreného výstavného priestoru knižnice. Veľkoformátové maľby Michaely Högger sa striedajú s menšími formátmi malieb od Martiny Majcherovej. Keď sa na ne divák z diaľky pozrie, vidí v jednotlivých dvojiciach obrazov podobnosť.
Podobnosť čisto náhodná
V roku 2021 vytvorila Michaela Högger najprv trojicu obrazov: Pomsta (Rache), Ignorancia (Ignoranz) a Nádej (Hoffnung). Následne vznikla dlhozrejúca myšlienka vzájomnej spolupráce. Obe výtvarníčky sa dohodli na spoločnom projekte, ktorý vychádzal z náhodnej podobnosti Michaeliných malieb, znázorňujúcich pocity, či ľudské vlastnosti, s osobami z reálneho sveta. Prvou bola Harley Quinn. Vizuálna podobnosť atribútu na Michaelinej maľbe Pomsta (Rache) v podobe výrazných očí s Martininým dielom Harley Quinn bola neprehliadnuteľná. Následne získal začínajúci projekt jasnejšiu podobu, keď Martina začala v Michaeliných obrazov pomocou atribútov hľadať realistickú podobu v ženských filmových postavách.
Maľby Martiny Macherovej
A prečo práve vo filmových postavách? Nuž preto, lebo najnovšia tvorba Martiny Majcherovej sa zameriava na znázorňovanie momentov z kinematografického sveta. Jedná sa zväčša o scény z filmov, alebo filmové postavy hrdinov a hrdiniek. Martina sa v tomto smere posunula aj po technickej stránke. Hoci Martina ostala verná čierno-bielej farebnosti, z opisného akademického realizmu, až priam hyperrealizmu, sa dostala k voľnejšiemu pop-artovému rukopisu, kde sa vo svojej podstate stále vynára ten realizmus.
Maľby Michaely Högger
Aj pri tvorbe Michaely Högger nastáva menšia zmena. Od úplného abstraktného obrazu upustila a začala vkladať do svojich malieb figúry. Síce v maľbách vidieť realistický prvok v podobe vynárajúcej sa tváre, obrazy stále niekde majú voľný abstraktný rukopis. Michaela sa tak pravdepodobne figúrami snaží o vyjadrenie pocitov a vlastností, ktoré sa vyskytujú u ľudskej bytosti.
Skrz spoločné atribúty
Zobrazenie filmových postáv Martiny Majcherovej, ktoré sú vystavené na výstave Podobnosť čisto náhodná, sa teda vždy odvíjalo od nejakého konkrétneho prvku na Michaelinom obraze, ktorý bol pre jednotlivé postavy charakteristický. Svoju prehliadku diel začínam na strane, kde sa nachádza spomínaná Martinina Harley Quinn podobajúca sa Michaelinej Pomste (Rache) hlavne výraznými očami. Následne natrafím na atribút širokej čeľuste a strapatých vlasov u Michaelinej Ignorancii (Ignoranz), ako aj u Martininej Bellatrix Lestrange. Poslednú dvojicu na tejto stene tvoria maľby s prvkom pripomínajúcim veniec, alebo čelenku na hlave, keď k Michaelinmu obrazu Nádej (Hoffnung) vznikla Martina Frida, pre ktorú je práve kvetinová čelenka typická.
Prechádzam na protiľahlú stranu, kde sa Martinina Trinity s okuliarmi a abstrahovaným binárnym kódom podobá na Michaelino Ticho (Ruhe), kde osobe nevidno do očí cez akoby padajúci dážď. Ďalej nasleduje dvojica Nevesta (The Bride) a Ľútosť (Reue), ktoré spája spoločný prvok výraznej ofiny. Vľavo od nich sa nachádza dvojica Morticia Addams a Smútok (Trauer), pre ktoré je typické zobrazenie kontrastu svetlej tváre na tmavom pozadí. Poslednou dvojicou obrazov je C.J. Parker a Závisť (Neid) s charakteristickými výraznými perami.
Pod maľbami filmových hrdiniek Martiny Majcherovej sa pri popisoch diel nachádzajú ešte hlášky z filmov, kde dané postavy vystupovali. Ak teda divák hneď nespozná danú filmovú postavu, hláškou si ju istotne pripomenie.
Harmónia celku
Výstavu Podobnosť čisto náhodná teda tvorí sedem dvojíc, ktoré sa vďaka istým atribútom na seba na prvý pohľad podobajú. Martina Majcherová a Michaela Högger tak vytvorili zaujímavý projekt, ktorý ukazuje, že vďaka vzájomnej spolupráci vedia umelkyne s odlišným výtvarným prejavom zaujať aj spoločne, a vytvoriť tak harmonickú výstavu.
O Michaele Högger
Michaela Högger je slovenská výtvarníčka a maliarka, ktorá žije a tvorí v meste Zvolen. Takisto je členkou združenia Zvolenská sedmička, ktoré združuje profesionálnych a neprofesionálnych umelcov, výtvarníkov a fotografov. Na konte má niekoľko kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku a vo Švajčiarsku. V roku 2020 sa dostala do celoštátneho kola v slovenskej postupovej súťaži Výtvarné spektrum.
Michaela Högger sa vo svojej tvorbe zaoberá najmä abstraktnou štruktúrovanou maľbou. Vychádza z reality, inšpiruje sa prírodou, či človekom. V jej najnovších obrazoch sa objavujú figurálne motívy znázorňujúce ľudské vlastnosti a pocity.
Viac o tvorbe Michaely Högger si môžete prečítať v rozhovore s ňou tu.
O Martine Majcherovej
Martina Majcherová je slovenská výtvarníčka a maliarka, ktorá žije a tvorí v meste Zvolen. Taktiež je členkou združenia Zvolenská sedmička, ktoré združuje profesionálnych a neprofesionálnych umelcov, výtvarníkov a fotografov. Primárne pracuje v administratíve ŽSR, no vo voľnom čase sa venuje maľbe. Na konte má niekoľko kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku. V roku 2021 bola finalistkou celoslovenského kola v postupovej súťaži Výtvarné spektrum.
Martina Majcherová sa vo svojej tvorbe zameriava najmä na čiernobielu hyperrealistickú maľbu, ako i pop-atrovú maľbu s charakteristickým rukopisom. V dielach zobrazuje najmä portréty ako i motívy architektúry, štruktúry zväčša prírodnín, kvety, či zátišia. V najnovšej tvorbe sa zaoberá zobrazovaním filmových hrdinov a scén.
Viac o tvorbe Martiny Majcherovej si môžete prečítať v rozhovore s ňou tu.
O Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra
Krajská knižnica Ľudovíta Štúra je verejnou knižnicou vo Zvolene, ktorej začiatky možno datovať už okolo roku 1837, kedy v meste fungovala knižnica spravovaná Štúrovcami. Avšak knižnica, ako inštitúcia, bola založená až v roku 1922 ako Mestská verejná knižnica zriadená mestom Zvolen.
Priestor knižnice sa však rokmi menil. V roku 1944 bola knižnica umiestnená do priestorov Zvolenského zámku, vo februári 1952 bola pretransformovaná na Okresnú ľudovú knižnicu vo Zvolene. V roku 1977 sa presunula do Remeselníckeho domu na ulici Ľudovíta Štúra, v ktorom po rekonštrukcii sídli dodnes. Okresná ľudová knižnica bola v roku 1986 premenovaná na Krajskú knižnicu. Meno národného dejateľa Ľudovíta Štúra bolo do názvu pričlenené v roku 1994.
Knižnica ponúka čitateľom bohatý výber z ich knižničného fondu, ako aj množstvo iných služieb, ako napr. voľný prístup na internet, prednášky, besedy, verejné čítania a iné. Krajská knižnica Ľudovíta Štúra je takisto hlavným organizátorom celoslovenskej študentskej novinárskej súťaže Štúrovo pero.
V neposlednom rade knižnica ponúka takisto výstavný priestor pre umelcov, ktorý sa rekonštrukciou, ktorá posledné roky prebieha, zväčšil. Z pôvodného priestoru, kde obrazy boli zväčša vystavované na stenách pri schodisku smerujúcom zo vstupnej haly na prvé poschodie, sa výstavný priestor aktuálne premiestnil do čitárne, konkrétne na jej novovytvorené, verejnosti prístupné, otvorené poschodie.
Záver
Výstava Podobnosť čisto náhodná bola jednou z prvých výstav v novozrekonštruovanom priestore čitárne Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene. V čase, kedy som knižnicu navštívila, prebiehala ešte rekonštrukcia iných častí knižnice, a tak bola úvodná recepcia presunutá na prvé poschodie, práve do priestoru, kde sa nachádza aj výstava. Tým pádom každý návštevník si môže všimnúť diela, ktoré sú vystavené na poschodí. Takže výstava Podobnosť čisto náhodná môže osloviť aj človeka, ktorý primárne neprišiel navštíviť knižnicu za účelom výtvarného umenia.
Obrazy Michaely Högger a Martiny Majcherovej perfektne dopĺňajú priestor knižnice, človek by až povedal, že sú jeho stálou súčasťou.
Zaujímavo vnímam spoločný projekt umelkýň, ktorý docielil to, že napriek odlišnému výtvarnému prejavu a programu vedeli pomocou atribútov zjednotiť obrazy, ktoré môžeme vidieť.
Výstavu, ktorú som navštívila pred pár týždňami, môžem len odporučiť, keďže divák okrem zaujímavého konceptu výstavy dvoch umelkýň, môže rovnako obdivovať prerobené priestory historickej budovy knižnice.
