Kláštor Opening 2021 – L.O.M. Luminous

O projekte Kláštor Opening 2021

 Kláštor Opening 2021 bol už druhým ročníkom odborno-vzdelávacieho workshopu alebo umeleckého sympózia v oblasti vizuálneho umenia. Bol realizovaný v priestoroch Kláštora hieronymitánov v Štiavnických Baniach. Jeho vyvrcholením bola vernisáž výstavy L.O.M. Luminous.

 Pod vedením kurátorky Michaely Šuranskej sa ho tento rok zúčastnilo 8 umelcov: Peter Decheť, Dominika Kováčiková, Martin Kačmarek, Diana Čižmárová, Michaela Ihnátová, Gabriela Birošová, Martin Bízik a Veronika Šmírová. S technickými záležitosťami vypomáhali kurátorke Michaele Šuranskej lektori workshopu Od kresby k reliéfu – Magdaléna Masárová a Jakub Cmarko.

 Umelecké sympózium Kláštor Opening trvalo v dňoch 20.7. – 25.7.2021.

Program umeleckého sympózia Kláštor Opening 2021

 V utorok 20.7. začalo Kucha Pechou – prezentáciou umelcov.

 Vo štvrtok nasledovali dve sprievodné akcie.

 V priebehu dňa prebiehal workshop Od kresby k reliéfu, pod vedením lektorov Jakuba Cmarka a Magdalény Masárovej. Avšak aj mimo štvrtku, počas nasledujúcich dní, si mohli účastníci sympózia s lektormi prejsť obsahom workshopu.

 Jeho obsahom bola prezentácia techník používaných nielen v sochárskej praxi, ale aj na zachytenie záznamu štruktúry, kresby. Jedným z hlavných ideových východísk z daných technologických postupov bola polemika odtlačku, pozitívu a negatívu, zrkadlenia. Posledný zmienený princíp bol použitý na workshope Od kresby k reliéfu počas sympózia Kláštor Opening. Workshop ponúkal i priestor na dialóg o kresbe, ktorá je jedným zo základných umeleckých, ale aj komunikačných prejavov.  Účastníci workshopu a jeho lektori používali hlinu na snímanie odtlačkov z faktúry budov objektu Kláštora hieronymitánov v Štiavnických Baniach. Odtlačky pochádzali z rôznych častí budov, ako i z objektov nájdených v interiéroch, či exteriéroch kláštora. Na vybrané miesto sa natláčala hlina a následne sa tento negatív zalial sadrou. Po jej vytuhnutí sa hlina vytiahla a získal sa tak pozitívny záznam otláčaného objektu/miesta. Je možné povedať, že účastníci workshopu si skopírovali realitu, ktorej záznam si mohli odniesť so sebou.

 Ďalším bodom štvrtkového programu bola prednáška s prehliadkou s názvom Umelecko-remeselná obnova objektu jezuitskej lekárne v Štiavnických Baniach, ktorú viedla Dana Kukurová.

 V piatok večer bolo na programe premietanie filmov a videí študentov a absolventov Akadémie umení v Banskej Bystrici v kine Hviezda, ktoré je súčasťou komplexu kláštora.

 Vrcholom sympózia Kláštor Opening 2021 bola v sobotu 24.7.2021 večerná vernisáž výstavy L.O.M. Luminous. Na nej prezentovali umelci tvoriaci v priestoroch kláštora svoje diela, ktoré vznikli počas piatich dní ich pobytu v ňom.

Návšteva vernisáže výstavy L.O.M. Luminous

 V sobotné popoludnie, ešte pred vernisážou, vstupujem na nádvorie Kláštora hieronymitánov v Štiavnických Baniach. Vládne tu čulý pracovný ruch, kde umelci inštalujú diela a dolaďujú posledné detaily. Napriek tomu tu vládne príjemná uvoľnená atmosféra. Pobudnem chvíľu medzi umelcami – s niektorými známymi prehodím pár slov a nechávam ich ďalej pracovať. Na miesto činu sa vraciam už večer krátko pred začatím vernisáže.

 S blížiacim sa závanom tmy, ktorá je potrebná k niektorým dielam, sa pomaly zhromažďujú nielen záujemci umenia, ale aj miestni a zvedavci, ktorí chcú vidieť, čo sa deje medzi múrmi kláštora, ktorý je bežne počas roka zatvorený. Všetci netrpezlivo čakáme na otvorenie výstavy. Tú otvára kurátorka Michaela Šuranská, ktorá predstaví nielen projekt Kláštor Opening, ale aj tohtoročnú výstavu L.O.M. Luminous a umelcov, ktorí sa jej zúčastnili. Na konci príhovoru sú návštevníci pozvaní pozrieť si diela umelcov nachádzajúce sa na nádvorí, takisto i v interiéri komplexu Kláštora hieronymitánov, ako aj umelecké výstupy z workshopu Od kresby k reliéfu a voľnú inštaláciu kurátorky.

 Spolu s davom vchádzam do objektu a postupne hľadám diela umelcov. Pri každej inštalácii diel je prítomný jeho tvorca, ktorý nám objasňuje ako dielo vzniklo, jeho myšlienku a prepojenie s komplexom. Zároveň trpezlivo každý jeden z nich odpovedá na zvedavé otázky návštevníkov. Pri niektorých dielach a umelcoch trávim viac času, pri iných menej, a niektoré diela počas vernisáže výstavy L.O.M. Luminous bohužiaľ nenachádzam, čo sú až tak dobre zakomponované do priestoru, že s ním splývajú. Avšak neskôr spätne sa o nich dozvedám, a tak vám môžem priniesť kompletnú reportáž o dielach z výstavy Kláštor Opening 2021 – L.O.M. Luminous.

Voľná intervencia do priestoru

Jakub Cmarko a Magdaléna Masárová

 Kráčam hore schodmi budovy kláštora na prvé poschodie, kde v prvej miestnosti natrafím na stenu ozdobenú reliéfmi. Tie vznikli počas workshopu Od kresby k reliéfu, ktorý organizovali Jakub Cmarko a Magdaléna Masárová. Reliéfy sú stopami času, jeho zhmotnením a zastavením, lebo znázorňujú otlačky fragmentov kláštora – sú stopami jeho minulosti. Nainštalovanie reliéfov na jeho stenu ešte umocňovalo myšlienku vytvorených diel. Hoci Jakub a Magda neboli oficiálne rezidentmi a tvoriacimi umelcami počas tohtoročného podujatia Kláštor Opening, ale len lektormi workshopu, inštalácia diel, ktoré vznikali pod ich taktovkou, si tu zaslúži byť spomenutá.

Viac o tvorbe Jakuba Cmarka nájdete v rozhovore s ním tu.

Viac o tvorbe Magdalény Masárovej nájdete v rozhovore s ňou tu.

Michaela Šuranská

 V rovnakej miestnosti, kde sa nachádzal výstup v podobe vystavených diel z workshopu Od kresby k reliéfu, bol na podlahe nainštalovaný aj voľný umelecký výstup kurátorky projektu Kláštor Opening Michaely Šuranskej. Keďže Kláštor Opening, ako hovorí i názov „open“, je otvoreným projektom, počas trvania rezidencie môžu spontánne vzniknúť voľné výstupy. Inak to nebolo ani v prípade kurátorky, ktorá si aj tento rok dovolila malú intervenciu do priestoru Kláštora hieronymitánov. Jej dielo tentoraz nadväzuje na myšlienku workshopu Od kresby k reliéfu, teda na architektúru miesta, preto sú obe výstupy, ktoré nepatria k oficiálnym dielam rezidencie, nainštalované v jednej miestnosti.

 Inštalácia s názvom „Mapovanie miesta s miernymi nepresnosťami“ simuluje vytýčenie geodetických kolíkov v teréne, ako to býva napr. pri archeologických náleziskách, či terénnych prácach. V tomto konkrétnom príklade je to poukázanie na lokalitu miesta kláštora, ktorý by mal tiež podliehať odbornému prieskumu. Kolíky použité v inštalácii sú len náznakom toho procesu a fiktívne vymedzujú priestor, keďže v realite sa nimi označuje priestor v exteriéri, a nie v interiéri, ako v tomto prípade. „Mapovanie miesta s miernymi nepresnosťami“ spolu s minuloročnou inštaláciou Michaely Šuranskej Cor eius monasterii sú site-specific inštaláciami, ktoré pracujú s procesom „obnovy“ kláštora a pracujú tak so stavebným materiálom, ktorý sa v komplexe nachádza.

Viac o tvorbe Michaely Šuranskej nájdete v rozhovore s ňou tu.

Diela umelcov

Michaela Ihnátová

 Vraciam sa z prvej miestnosti a kráčam ďalej chodbou, kde objavujem doteraz neobjavenú kláštornú knižnicu. V nej trpezlivo čaká na návštevníkov Michaela Ihnátová so svojou knihou Luminuos. Knižnicu chcela umelkyňa oživiť a vrátiť jej lesk zašlej slávy. Počas stredoveku v mnohých kláštorných knižniciach prepisovali mnísi ručne rôzne texty a vytvárali knihy.

 Túto tradíciu si chcela uctiť i Michaela vytvorením jej vlastnej autorskej knihy s názvom Luminuos. Obsah knihy tvorí každodenný verš z Biblie písaný kaligrafickým písmom doplnený o malý text z pečiatkového písma pod ním, ktorý v skratke hovorí, čo Michaela a účastníci pobytu za daný deň zažili, kde boli a pod.. V knihe tak spája sakrálny text so svetským, ktoré sa navzájom svojim spôsobom ovplyvňujú. Michaele sa podarilo priestor knižnice dostatočne oživiť svojou prítomnosťou a knihou, ktorú písala tak, ako kedysi mnísi vo svetle sviečok. Teraz však autorka prezentovala knihu za modernejších podmienok vtedajšej atmosféry, čo malo stále svoje čaro.

Viac o tvorbe Michaely Ihnátovej nájdete v rozhovore s ňou tu.

Peter Decheť

 Z predošlej časti komplexu vychádzam na nádvorie a prechádzam do časti kina, kde kráčam na poschodie. Tam nachádzam v bývalej zasadacej miestnosti, ktorá bola čiastočne prerobená na posilňovňu, site-specific inštaláciu malieb Petra Decheťa. Peter Decheť sa sympózia Kláštor Opening zúčastnil už po druhý krát, tentoraz s inou témou spracovania, ako aj reakciou na inú architektonickú časť kláštorného komplexu. Opätovná účasť rovnakého umelca nesklamala, lebo aj tento rok mal čo ponúknuť. Vybral si miestnosť, kde sa zrkadlia vplyvy viacerých období – od socializmu, cez deväťdesiate roky až po tie nulté. Prvé dve obdobia najviac odzrkadľuje interiér zasadačky so socialistickým nábytkom, červeným kobercom a portrétmi prezidentov Husáka, Havla, či Kováča. Miestnosť, ako už bolo spomenuté, dopĺňajú rozbité posilňovacie stroje, keďže miestnosť istého času slúžila i ako posilňovňa. Tú teraz doplnili aj Petrove obrazy zo série Powered by Power.

 Séria malieb Powered by Power (Gym) zobrazuje chlapca – budúceho štátnika a rozoberá otázku fenoménu moci a jej zneužitia. Na prvých dvoch obrazoch je zobrazenie chlapca s fragmentom architektúry Benthamovho panoptika, kým na treťom a štvrtom je trojica toho istého chlapca s námetom sekvencie. V jednej z nich si chlapec zaväzuje viazanku, v druhej sa snaží dvíhať činku so závažiami Zeme. Nainštalovanie portrétov budúceho vládcu zo série Powered by Power, ktorý má rozhodovať o osude ľudí, v miestnosti, kde sa dakedy rozhodovalo tiež o osude ľudí, umocňuje silu myšlienky daných diel. Rovnako aj fakt, že plagáty vypracovaných tiel mladých mužov, ktorí chodili do posilňovne „naberať silu“, vystriedali obrazy chlapcov – budúcich vládcov, ktorí budú disponovať inou silou, dáva tomuto cyklu diel mnoho inštalačných interpretácií.

Viac o tvorbe Petra Decheťa nájdete v rozhovore s ním tu.

Viac informácií o cykle diel Powered by Power sa môžete dozvedieť z reportáží výstav, kde boli diela vystavené tu a tu.

Veronika Šmírová

 Vychádzam z časti budovy,  ktorej interiér som prvýkrát navštívila až tento rok, znovu na nádvorie. Tam ma čaká množstvo inštalácií a umeleckých diel. Hneď prvými sú interaktívne svetelné projekcie vizuálnej umelkyne Veroniky Šmírovej.

 Prvá, ktorá ležala hneď na trávniku pod budovou, z ktorej som vyšla, niesla názov Hladiny zvuku. Umelkyňa v tejto site-specific projekcii pracovala so zvukmi zvonov, ktoré sa nachádzajú vo zvonici kláštora. Tieto jednotlivé zvuky mohol divák „vypustiť“ po tom, ako stúpil na pulzujúce body na projekcii. Táto atrakcia zaujala najmä detských divákov.

 Keď som zdvihla svoj pohľad zo zeme, uvidela som oproti monumentálnu interaktívnu projekciu s názvom Entropia. Druhé dielo bolo premietané na vysokú stenu kostola, ktorý je súčasťou kláštorného komplexu. Na jeho fasáde sa tam húfne hemžili častice – pôsobilo to ako rýchlo pohybujúca sa hviezdna obloha, avšak tá stála relatívne nehybne nad našimi hlavami počas celej večernej vernisáže.

 Entropia však v autorkinom ponímaní znamená rozpútanie chaosu pomocou abstraktnej projekcie, kde pracovala s jednoduchým zobrazením elementárnych častíc. Aj tu využíva prítomnosť diváka. Na začiatku sú častice pokojné. Akonáhle však vchádza divák do projekcie, rozpúta chaos rozpohybovaním častíc. Bolo magické pozerať sa na ten „chaos“, ktorý sa odohrával na fasáde starej budovy.

Viac o tvorbe Veroniky Šmírovej nájdete v rozhovore s ňou tu.

Dominika Kováčiková

 Sledujúc chaos pomaly prechádzam k nemu na protiľahlú stranu, kdežto z ľavej strany opäť na mňa hľadí ustráchané dievča. Toto dievča ma už vítalo, keď som vstupovala hneď na začiatku do budovy kláštora. Vydesená hrdinka hľadí na mňa spod brečtana, ktorý rovnako silno ako budovu obopína i portrétnu maľbu Dominiky Kováčikovej. Maľba „Štiavnická Anča“ tak víta všetkých, čo sa neboja vstúpiť do tmavých útrob historického kláštora. Pod maľbou sa nachádzali ešte dva odliatky, ktoré zhotovila Dominika počas workshopu Od kresby k reliéfu.

Viac o tvorbe Dominiky Kováčikovej nájdete v rozhovore s ňou tu.

Martin Bízik

 Kráčam ďalej, keď na zemi pod projekciou Entropia sa nachádza inštalácia Martina Bízika s názvom Soil Sounds 2. Toto sound artové dielo zaznamenávalo dáta z pôdy, ktoré následne analogicky prezentovalo pomocou zvuku.

Viac o tvorbe Martina Bízika nájdete v rozhovore s ním tu.

Martin Kačmarek

 Opúšťajúc Soil Sounds 2 a Entropiu sa vraciam opačnou stranou naspäť ku kinu. Avšak hneď po mojej ľavici stojí veľký nahnevaný baník opierajúci sa o fasádu komplexu. V maľbe Angry miner Martin Kačmarek vyzdvihol región, v ktorom vznikla, pomocou atribútu ako salamandra, ale aj zlomeným krompáčom, ktorý odkazuje na minulosť baníckeho regiónu. Farebnosť obrazu priam ladí s modrou opadajúcou omietkou fasády budovy, o ktorú sa maľba opiera, čím ju dopĺňa a zároveň oživuje.

 O niečo ďalej od maľby sa nachádza site- specific inštalácia Martina Kačmareka, ktorú vytvoril v deň vernisáže. Betlehem, ako ju pomenoval, tvorí kopa sena, ktorú nechali robotníci v strede átria. Tú Martin trochu upravil a obklopil ju bočnými osadeniami lavíc nájdených v priestoroch kláštora. Výsledná scéna tak pripomína akoby klaňanie sa jej a asociuje tak s výjavom z Betlehema.

Viac o tvorbe Martina Kačmareka nájdete v rozhovore s ním tu.

Gabriela Birošová

 Medzi maľbou Martina Kačmareka a jeho site-specific inštaláciou sa za stromom skrýva nenápadne pracovné miesto Gabriely Birošovej, kde počas celého umeleckého sympózia zaznamenávala pomocou -instantnej poézie- každodenné reporty z diania pobytu v kláštore. Celodenné dojmy každého umelca, či umelkyne zaznamenávala na písacom stroji, ktorý bol na stole aj s denníkmi prístupný počas vernisáže výstavy L.O.M Luminous.

 Gabriela Birošová vytvorila ešte site-specific inštaláciu „Pec nám spadla“ , ktorá sa nachádzala v interiéri objektu Kláštora Hieronymitánov. Historická kachľová pec, ktorá v inštalácii pôsobila nefunkčne a dymila následkom „rozpadnutia sa“, sa stala reakciou na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu.

Viac o tvorbe Gabriely Birošovej nájdete v rozhovore s ňou tu.

Diana Čižmárová

 Posledné dielo sa mi však počas vernisáže bohužiaľ nepodarilo nájsť vďaka jeho splynutiu s kláštorom. Bola ním nástenná maľba Diany Čižmárovej. Umelkyňu zaujala fasáda objektu a jej štruktúra opadajúcej omietky, ktorá odhaľovala pôvodnú farebnosť steny. Keďže sa Diana vo svojej tvorbe zaoberá témou krajiny a polohy človeka v nej, inak to nebolo aj v tomto prípade, keďže sa samotný objekt kláštora nachádza v obklopení Štiavnických hôr. A spolu s ním aj umelkyňa. Takže Diana sa tu na stenu objektu snažila znázorniť v podstate mural krajiny vytiahnutím sekundárneho modrého náteru fasády na povrch, ktorý miestami doplnila lazúrnou maľbou. Dielo tak pôsobilo jemne prirodzene, priam nenápadne.

Viac o tvorbe Diany Čižmárovej nájdete v rozhovore s ňou tu.

Záver

 Návšteva vernisáže tohto druhého ročníka mi poskytla iný pohľad na projekt Kláštor Opening. Počas vernisáže som videla diela umelcov spolu s ostatnými návštevníkmi, čo bolo diametrálne odlišné v porovnaní so vzhliadnutím minuloročnej výstavy počas V.I.P. prehliadky s jej kurátorkou a autorkou projektu Kláštor Opening v jednej osobe. Vtedy som si mohla osamote a časovo neobmedzene pozrieť diela autorov, ku ktorým som dostala podrobný výklad od Michaely Šuranskej. Rozdiel bol aj v tom, že minuloročná prezentácia diel bola za denného svetla, kdežto značná časť tohtoročných diel si vyžadovala tmu. Preto tohtoročná vernisáž bola vo večerných hodinách.

Tento rok mi trochu chýbal nejaký informačný systém sprevádzajúci návštevníka k jednotlivým dielam autorov, ako to bolo v predošlom ročníku. Preto sa mi asi stalo, že som na všetky diela nenatrafila, hoci som ich objavovala s davom. Avšak to bolo len do tej chvíle, kým som sa pri nejakom diele dlhšie nezahovorila s jeho autorom, a ľudia navštevujúci jednotlivé autorské výstupy sa mi nestratili.  Avšak dosť bolo porovnávania, lebo aj tak porovnávanie vernisáže s bežnou návštevou výstavy, už len kvôli atmosfére, je neporovnateľné.

Vernisáž výstavy L.O.M. Luminous vo večerných hodinách bola napriek spomínanej menšej pripomienke magická. Ukázala objekt  Kláštora hieronymitánov v netradičnom nočnom čase, čo bolo zas niečo nové pre návštevníkov, ktorí prišli navštíviť tento bežne počas roka neprístupný objekt. Kláštor Opening 2021 predstavil zväčša zas nových umelcov, ktorí reagovali na daný priestor vytvorením zaujímavých diel, ktoré neboli vzdialené ani od koncepcie ich vlastnej tvorby. Po technickej stránke bol druhý ročník Kláštora Opening náročnejší, avšak s touto výzvou si jeho organizátorka a kurátorka Michaela Šuranská hravo poradila. A ja sa už teším, čo zas vymyslí na budúci rok.

Reportáž z Kláštora Opening 2020 si môžete prečítať tu.